BRATISLAVA. Živnostník Igor podniká v stavebnej a elektroinštalačnej činnosti v regióne Trnavy. Práca na živnosť je pre neho výhodná, aj keď má svoje úskalia. „Pracujem ako dodávateľ služieb pre svojho kvázi zamestnávateľa a ten mi každý mesiac za moje služby zaplatí. Ak nie je sezónna robota, mám možnosť uplatniť sa v iných oblastiach, čo by som ako riadny zamestnanec nemohol,“ vysvetľuje Igor.
Práca na živnosť mu síce prináša problémy s vedením účtovníctva a plnením si všetkých zákonom stanovených podmienok, ale prechod na riadneho zamestnanca úplne odmieta. „Prečo by ma mal niekto nútiť byť zamestnancom? Ak nebude práca, zamestnávateľ ma prepustí. Ako živnostník si viem zabezpečiť často aj vyšší príjem,“ počíta Igor.
Živnostníci von z fabriky
Ľudia vykonávajúci prácu v drvivej väčšine času iba pre jednu firmu a napriek tomu formálne fungujúci ako živnostníci hnevajú lídrov strany Smer dlhodobo. Novela Zákonníka práce, ktorú pripravil rezort práce, chce takýto postup obmedziť zavedením inštitútu závislej práce.
Podľa prepočtov Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ) a iných profesijných organizácií by sa toto nové ustanovenie mohlo týkať 150 až 180-tisíc živnostníkov.
Išlo by najmä o sezónne alebo jednorazové práce v poľnohospodárstve, stavebníctve, lesníctve, gastronómii, žurnalistike či hotelierstve. Firma by podľa predstáv ministerstva musela zamestnancom dať riadnu pracovnú zmluvu.
Ministerstvo práce v dôvodovej správe argumentuje pre prísnejšie vymedzenie závislej činnosti „odporúčaním Medzinárodnej organizácie práce“ a tým, že chce viac chrániť zamestnancov. Ministerstvo zdôrazňuje, že ľudia pracujúci na živnosť nemajú zabezpečené také sociálne istoty ako riadni zamestnanci.
„Živnosť je legálna forma získavania príjmu, prečo ju obmedzovať?“ oponuje generálna sekretárka SŽZ Viola Kromerová. Podľa nej sa naši zákonodarcovia často odvolávajú na medzinárodné zmluvy a pritom prijímajú oveľa tvrdšie podmienky, ako z nich pre nás vyplývajú. Kromerová sa sama zúčastňuje na zasadnutiach Medzinárodnej organizácie práce a „vie, k čomu nás členstvo v nej zaväzuje“.
Aj tak sa vynájdu
Ústava SR vymedzuje, že „každý má slobodnú voľbu povolania, ako aj právo podnikať“. Novela by mala prinútiť tých živnostníkov, ktorí chcú dobrovoľne pracovať na základe živnostenského oprávnenia, ale nesplnia podmienky novely Zákonníka práce, aby prešli do riadneho pracovného pomeru.
„Je na posúdenie, či takáto právna úprava nie je v rozpore s ústavou garantovanou slobodnou voľbou povolania a právom podnikať,“ povedal právnik Tomáš Kamenec.
Jeho kolega advokát Radovan Pala v definícii závislej práce nevidí ústavný problém. „Firmy, ktoré si najímajú živnostníkov, budú musieť spresniť svoje zmluvy. Nik im však nezabráni, aby si ich napríklad cez zmluvy o dielo nenajímali naďalej,“ povedal. Dokázať, že takéto kontrakty iba nahrádzajú inštitút zamestnaneckej zmluvy, by bolo podľa neho v praxi veľmi ťažké. „Ani jedna zo strán – firma ani živnostník – by na tom nemali žiaden záujem,“ dáva diskusiu do praktickej roviny advokát Pala.
Práca na živnosť
Výhody živnostníka:
vyšší príjem na ruku;
prvý rok živnosti nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne;
nie je pevne viazaný na konkrétneho zamestnávateľa;
môže robiť aj pre inú firmu bez formálnych obmedzení.
Nevýhody živnostníka:
vedenie účtovníctva a celej odvodovej agendy;
nižší dôchodok;
vyššia zodpovednosť za výsledok práce;
plná zodpovednosť za škody spôsobené pri práci;
nemá platenú dovolenku.
Sporný paragraf
Za závislú činnosť , ktorá sa vykonáva vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa,
podľa pokynu zamestnávateľa,
v jeho mene, za mzdu, v pracovnom čase alebo inak určenom alebo dohodnutom čase na pracovisku zamestnávateľa, prípadne na inom dohodnutom mieste, na náklady zamestnávateľa a na jeho zodpovednosť.
Zdroj: Ministerstvo práce
