BRATISLAVA. Príčiny mohutného výbuchu vo Vojenskom opravárenskom podniku Nováky sú stále neznáme. K najväčšiemu priemyslenému nešťastiu za posledné roky sa vedenie firmy vyjadrilo len hmlisto, zamestnanci majú zákaz hovoriť. Boja sa aj bývalí pracovníci.
Niekoľko zdrojov z podniku SME nezávisle od seba tvrdilo, že sa v ňom skladovalo viac munície, ako sa podľa zásad bezpečnosti na jednom mieste malo. Vo firme s nebezpečným materiálom manipulovali aj brigádnici, ktorí boli oveľa horšie vyškolení ako zamestnanci.
Aj minister obrany František Kašický pripustil, že v budove, ktorá vybuchla, muselo byť viac trhavín, ako malo.
Riaditeľ VOP Jozef Berák takéto pochybenia odmietol. Podľa informácií SME bol podnik poistený a rokovania s poisťovňou o náhrade škôd aspoň v desiatkach miliónov sa už začali.
Hoci Kašický tvrdí, že nenesie priamu zodpovednosť za podnik, ako minister obrany je jeho jediným akcionárom a vlastne aj jediným členom valného zhromaždenia. Dianie v spoločnosti mohol kontrolovať cez dozornú radu a bezpečnosť cez rezortnú komisiu. V Novákoch však údajne bola naposledy v roku 2005.Včera ráno síce Kašický prišiel k prezidentovi, Ivan Gašparovič však potom tvrdil, že sa o jeho odchode v podstate ani nebavili, keďže ho podržal premiér Robert Fico. „Minister toto rozhodnutie urobil vo vzťahu k predsedovi vlády. Predseda vlády, ak uzná a podá takýto návrh, potom bude prezident rozhodovať,“ povedal Gašparovič. Svoje slová zdôvodnil aj tým, že dostal „veľmi veľa listov a e-mailov“, aby neuvažoval o odvolaní ministra z funkcie.
„Vzhľadom na vyjadrenia predsedu vlády aj vyjadrenia pred chvíľou som rozhodnutý ďalej pokračovať vo funkcii ministra,“ povedal Kašický. Ponuku na demisiu však považoval za „politicky správnu“ a nešlo vraj iba o gesto.
Kašický tvrdí, že jeho vplyv na firmu „je značne limitovaný“. Nemal vraj informácie o nejakých problémoch. Vojenský opravárenský podnik Nováky ako minister ani nenavštívil. O možných problémoch vraj nevedeli ani jeho predchodcovia Ivan Šimko, Juraj Liška či Martin Fedor.
SMK: Je to škandál
Predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos považuje Kašického prístup za škandalózny. „Je to o tom, ako robí táto vláda populistickú politiku.“ Potom, ako sa včera minister obrany zachoval, sa jeho ponuka podľa Bárdosa nedá označiť za prejav politickej kultúry. „Bolo úplne jasné, že z toho (z odstúpenia) nič nebude,“ povedal.
„Vzhľadom na veľkosť tragédie a vysoký počet nezvestných je teraz priestor na solidaritu s obeťami a sústrasť s pozostalými. Nerozumiem, prečo sa naši najvyšší činitelia teraz venujú sami sebe,“ myslí si podpredseda SDKÚ Milan Hort. Pripomenul, že náš právny poriadok nepozná termín ponúknuť funkciu – iba podať demisiu.
Politológ Miroslav Kusý to hodnotí ako „gesto“, ale pripúšťa, že mohlo ísť aj o dohodnutú hru s Ficom.
SNS mlčí, HZDS chváli
Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj si myslí, že si minister splnil povinnosť. Nechcel však komentovať, či by Kašický mal odstúpiť. SNS Kašického kritizuje najmä pre tendre v rezorte obrany.
Podpredseda HZDS Milan Urbáni ponuku podať demisiu označil za sympatickú. „Na Slovensku nebolo zvykom, že politici ponúknu svoju funkciu pri takejto situácii.“ Kašický všetko podľa neho „robí dobrú robotu“, a preto by odísť nemal.
Minulý rok po havárii vojenského lietadla minister obrany Juraj Liška podal demisiu.
Stĺpček Petra Schutza
Demisia na leva
Českého leva získal síce Martin Huba, ale za etudu o demisii, ktorú zahral, by si cenu mohol nárokovať i František Kašický. Bol taký presvedčivý, že prezident nestačil triediť e-maily, ktoré ho vyzývali, aby ministra nechal vo funkcii. Fakt, že aj keby Kašického odvolať chcel, nemohol by, lebo demisiu ponúkol iba televíznym moderátorom, usvedčuje ministra i jeho šéfa zo zvlášť cynickej manipulácie. Ak je niekto presvedčený o „politicky správnom kroku“, tak ho môže urobiť ako Juraj Liška pred rokom. Mediálny bubon je hra na city, ktorá sa môže zdať navyše aj špekuláciou – ak sa vyjasní, aký typ a mieru zodpovednosti nesie minister za stav podniku, ktorý je štátnou akciovkou pod zvrchovanosťou jeho rezortu. Keby firma, kde došlo k takejto tragédii, bola súkromná, „politická“ zodpovednosť v rovine morálnej by sa zrejme týkala nielen manažérov, ale i vlastníka.
Autor: mp