Legendárny americký kouč Payton Jordan po mexickej olympiáde 1968 povedal: „Deti zvyknú kopírovať šampiónov. Ak tak urobia vo Fosburyho prípade, zlámu si väzy.“
Novinári nazvali novinku - flop. V angličtine to znamená čľapot, ale slangovo aj neúspech, fiasko, krach.
Vtedy v Mexiku dvadsaťjedenročný Fosbury, rodák z Portlandu atakoval v šesťhodinovej výškarskej súťaži o centimeter svetový rekord Rusa Valerija Brumeľa (228 cm). Dosiahol „iba“ 224 cm. Svoje osobné maximum si však za rok posunul o jedenásť centimetrov! Stredoameričania sa na OH 1968 pri jeho pokusoch správali ako na futbalu. Vykrikovali - olé.
Vyziabnutý (meria skoro dva metre, v Mexiku vážil 74 kg) Dick bol síce na medfordskej strednej škole v Oregone dobrý žiak, ale športové drevo. Na basketbal i na atletiku. Rozhodol sa skúšať šťastie v tom druhom, tam nechcel pokaziť radosť basketbalovým spoluhráčom.
Moderným straddlom dosiahol horko-ťažko 180 cm. Skúšal všetko možné i nemožné obstarožné nožničky, skákanie z boku štýlmi sweeney a horine. Všetko nanič. Raz sa zadumane prechádzal medfordským internátnym areálom a zbadal, ako decká preskakujú chrbtom cez plot do slamy.
Okopíroval to na zopár „tajných“ tréningoch, na ktorých si riadne doudieral chrbát, ale na stredoškolských majstrovstvách začal súťažiť trénerovi na truc novým nezmyselným spôsobom. Dosiahol presne dva metre, čo až tak veľa neznamenalo. Kouč skutočne mávol rukou, spolužiaci sa zabávali.
Dick bol skvelý matematik a pripravoval sa na inžiniersku dráhu. Vyrátal, že pri svojom skoku musí rýchlejšie a dlhšie bežať, presne sa odraziť, správne sa vytočiť. Nad latkou je potom všetko jednoduchšie ako pri obkročmom štýle. Skutočne sa nad ňou len prenesie a nerobí nijaké špeciálne pohyby.
Šanca na zhodenie náčinia je teda menšia. Aj drobné zavadenie zvykne latku iba rozkývať, hoci pri straddli by asi spadla.
V roku 2002 Fosbury sa zúčastnil na veteránskych pretekoch. Nezvíťazil, skočil 165 cm, ako pri svojom prvom súťažnom skoku v roku 1963.
Dick je dnes šéfom zememeračskej firmy v americkom Ketchume (štát Idaho). S atletikou je stále v kontakte. Organizuje tréningové kempy pre deti. Stredobodom pozornosti je však už iba zriedkavo.
„Keď nakupujem, už sa nikto za mnou neotočí,“ cituje olympijského víťaza internet medzinárodnej atletickej federácie.
