BRATISLAVA. Odboroví predáci, ktorí majú chrániť záujmy svojich členov v podniku, by mali od zamestnávateľov dostať počas pracovného času voľno a zároveň aj mzdu. Zamestnávatelia sa búria, hovoria, že je to neprimerané zvyšovanie vplyvu odborov. Tieto ustanovenia obsahuje návrh novely Zákonníka práce, ktorý presadzuje najmä Smer.
Odborár má byť platený z firemných peňazí
Novela Zákonníka práce pripúšťa dve alternatívy. Buď sa zachová terajší stav, alebo odbory získajú viac právomocí.
V súčasnosti je odborový predák platený z peňazí odborového zväzu. Zamestnávateľ mu však môže poskytnúť napríklad priestor a nevyhnutné vybavenie na činnosť.
Podľa návrhu novely zákonníka by mal zamestnávateľ platiť odborárskym funkcionárom, ako aj členom zamestnaneckých rád mzdu.
„Zamestnávateľov to vyjde na 400 miliónov korún ročne. Vychádzali sme pritom z údajov poskytnutých Štatistickým úradom,“ povedal hovorca Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
„Toto číslo je úplne prehnané. Nie v každom podniku nad 250 zamestnancov sú odbory alebo zamestnanecká rada. Náklady nebudú ani spolovice také veľké, ako prezentuje Republiková únia,“ povedal predseda Odborového zväzu Chémia SR Juraj Blahák.
Hranica, od ktorej by mali byť zástupcovia zamestnancov platení, je minimálne 251 pracovníkov v podniku. V takom prípade má zamestnávateľ vyplácať mzdu jednému odborárovi a jednému členovi zamestnaneckej rady.
Vo väčšej firme za každých 750 zamestnancov pribudnú zamestnávateľovi ďalší platení funkcionári. Podľa zistení Republikovej únie ich bude dovedna približne tisícka.
„My máme v odborovom zväze 15 firiem, ktoré na základe kolektívnej zmluvy platia uvoľnených odborárov. Bolo ťažké presvedčiť vedenia podnikov, ale skúsenosti ukazujú, že to bol dobrý krok,“ povedal Blahák. Podľa neho sú uvoľnení odborári platení zo strany podnikov súčasťou sociálneho dialógu napríklad v Nemecku či Rakúsku.
„Odborový predák nemusí vždy zabezpečiť zvýšenú ochranu zamestnancov. Ide čisto o návrh, ktorý posilní postavenie odborov,“ povedal Hošták. Pripúšťa aj možnosť konfliktu záujmov, keď odborový predák chráni záujmy zamestnancov, ale zároveň je platený firmou.
„Ak by odborový predák konal nestranne, prípadne by vzniklo podozrenie, že je pod vplyvom podniku, určite by stratil svoje postavenie medzi odborármi,“ oponuje Blahák.
Predlžuje sa ochranná lehota pre odborárov
Podľa návrhu novely Zákonníka práce sa má aj predĺžiť ochranná lehota zo šiestich mesiacov až na jeden rok. Znamenalo by to, že zamestnávateľ nemôže počas tejto lehoty už bývalého odborového funkcionára napríklad prepustiť.
„Ide o prehnanú ochranu odborárov, ktorí sa dostávajú až na úroveň verejných funkcionárov,“ povedal Hošták. Podľa neho, ak odborár vykonával svoju činnosť počas funkčného obdobia v podniku korektne, nie je dôvod na zvyšovanie jeho ochrany.
„V súčasnosti prebieha nie príliš vecná diskusia o novele Zákonníka práce. Všetky najviac diskutované body prejdú určite v pripomienkovom konaní rozsiahlymi zmenami,“ pripustil Blahák.
