Doma stihol Ivan Passer urobil len dva filmy. Krátky Fádní odpoledne a celovečerný Intimní osvětlení. Ale aby sa nezabudlo, spolu s Jaroslavom Papouškom pomáhal Milošovi Formanovi na filmoch Černý Petr, Konkurs, Hoří, má panenko i Lásky jedné plavovlásky.
Keď boli ešte všetci traja kamaráti v Prahe, vnímali ich ako nie úplne oddeliteľné tvorivé bytosti. Josef Škvorecký vo svojej knihe Všichni ty bystří mladí muži i ženy píše, že Ivan Passer bol filozofom trojice a zároveň najlenivejším z nich.
Je pravda, že potrebu nakrúcať filmy nevnímal tak bytostne ako iní, väčšia bola jeho túžba po únikoch a túlaní. Na tri dni zmizol, aj keď ho bolo najviac treba pri nakrúcaní Čierneho Petra. Ani nevysvetlil, kde bol, a nebolo to posledný raz. Na to zas v knihe Co já vím? spomína Forman.
Starosť o malých
K československej novej vlne sa pripojil svojím záujmom o drobné postavičky. V rozhovore s Antonínom J. Liehmom to vysvetlil: „Robíme filmy o malých ľuďoch, pretože sa za nich svojím spôsobom cítime zodpovední. Veľkí sa postarajú sami o seba.“
Jeho Intimní osvětlení je zároveň zaujímavé tým, ako neohrozene plynie. A to aj bez toho, aby sa v jeho príbehu niečo výrazné stalo. Len jeden koncertný čelista príde aj s mladou manželkou do malého mestečka - stretne starého známeho, spolu si zahrajú a opijú sa. Passer sa totiž nad našou realitou zamýšľal takto: „Čo je to byť mladým? Čo je to byť otcom, synom? Čo je to byť robotníkom? Čo znamená úzkosť, moc? A, samozrejme, čo znamená mať rád? A čo je tá konkrétna banalita, z ktorej sa skladá 95 percent našej činnosti?“
Talent na angličtinu
Sám sa niekoľkokrát ocitol vyhodený zo školy i odstavený od práce. Do Ameriky emigroval spolu s Formanom, prvé dni trávili spolu, aj s Jeanom-Claudom Carrierom. Francúzsky scenárista vo svojej knihe Roky utópie spomína: „Ivan bol stelesnením slovanského šarmu, ktorý sa v žiadnej spoločnosti nestratil, a so všetkými (bezpochyby to tak aj zostalo) udržoval vzťahy harmónie, takmer hudobnej. Jeho jedinečné hudobné nadanie na počúvanie rytmu a intonácie mu umožnilo naučiť sa po anglicky iba za tri dni.“ Passer počas nich sedel s jednou paniou v kuchyni a počúval ju - v tom bol celý rébus. Carrierovi i Formanovi to vraj dodnes vŕta v hlave.
Ďalší český film
Carriere tvrdí, že Passer bol flegmatický rojko so svetlými smutnými očami, často duchom neprítomný. Prvé dni v Amerike však neprežil zle, psychických síl mal možno viac ako iní. A keď depresívny Forman ani nevládal vstať z postele, Passer využil, že sa dokonale poznajú. Vydával sa za neho a získaval pre neho od psychológa lieky. Dokonca so zľavou, lebo psychológ bol filmový fanúšik.
Čoskoro sa ich cesty rozdelili, Passer odišiel za ponukami do Kalifornie. O pár rokov sa presadil filmom Cutterova cesta. Dnes dúfa, že ešte niekedy nakrúti film po česky. Druhým plánom je film o pesničkárovi Karolovi Hašlerovi. Ivan Passer pre ČTK povedal, že americkí producenti chcú, aby ho hral Jack Nicholson.
Ivan Passer bude mať sedemdesiatštyri rokov. Českého leva za dlhoročný prínos kinematografii mu odovzdal súputník Miroslav Ondříček.
