Jednou z podmienok je úspešné výberové konanie. Prihlásila som sa na miesto na ministerstve, na odbor, ktorý sa zaoberal personálnym obsadzovaním zamestnancov a mzdami. Prihlášku bolo potrebné poslať do decembra 2006. Na pozvánku na pohovor som čakala vyše dvoch mesiacov.
Vedela som, že sa robia vstupné testy. Z čoho tie testy sú, mi však nikto nevedel povedať. Jediné, čo mi napadlo, bolo naštudovať si zákon o štátnej službe a ústavu. Skúsila som zavolať kontaktnej osobe uvedenej v inzeráte a spýtať sa, ale dotyčný pán nevedel a povedal mi, nech zavolám na personálne. Pani na personálnom mi povedala, že ani nevie, či sa bude dané miesto obsadzovať, keďže sa majú rušiť Krajské úrady. Ak však spĺňam kvalifikačné predpoklady, príde mi domov pozvánka, v ktorej bude napísané, z čoho bude výberové konanie pozostávať, tvrdila.
Pozvánka nakoniec prišla a bolo tam napísané: „Výberové konanie pozostáva z dvoch častí: a) overenie odborných znalostí uchádzača vykonaním testu odborných znalostí z príslušného odboru štátnej služby, b) osobný pohovor uchádzača s členmi výberovej komisie.“ Nič viac, nič menej. Logicky som si vyvodila, že ak to bude odborný test, určite bude zo Zákonníka práce, a keďže som s ním v poslednom zamestnaní pracovala denne, nemala som strach.
Prišiel deň pohovoru. Dostali sme test, na ktorý sme mali hodinu a obsahoval 25 otázok. Niektoré boli skutočne zo zákona o štátnej správe, ale ani jedna zo Zákonníka práce, ktorého sa týkala náplň práce. Zato tu bol kopec otázok z politológie – parlament, Ústavný súd, ústavné zákony, poslanci. Keby som nemala na strednej škole Občiansku náuku, tak sa môžem rovno zakopať pod zem. Niečo som si pamätala, ale niektoré veci sa medzitým pomenili a niektoré som skutočne mohla iba tipovať.
Maximálny počet bodov bol 125 a aby som sa vôbec dostala k ústnemu pohovoru, musela som mať aspoň 100 bodov. Mala som ich 85 bodov, ani moja konkurentka test neurobila. Personalistka sa nás spýtala, či bol problém v príprave a prečo sme sa neinformovali, čoho sa testové otázky budú týkať. Nuž, informovať som sa snažila dvakrát, ale mlčali ako partizáni, takže, samozrejme, že bol problém v príprave!
Myslím, že najväčšie šance na výberových konaniach do štátnej správy majú čerství absolventi gymnázií, ktorí nie sú ešte ovplyvnení znalosťami z praxe a viac ako čokoľvek iné ich zaujíma politické dianie. Nikoho v štátnej správe nezaujíma, kde ste doteraz pracovali a čo všetko ste sa v praxi naučili, nikoho nezaujíma, či vôbec ovládate pravidlá slovenského pravopisu a ani to, akým prínosom môžete v novej práci byť. Smerodajný je počet bodov, ktorý dosiahnete, a to nie je problém, ak máte za sebou niekoho, kto vám test pár minút predtým ukáže.
Z diskusie
Mám skončenú kunsthistóriu a prihlásila som sa na miesto pamiatkara. Myslíš, že mal test niečo spoločné s pamiatkami?
Keď prechádzali všetky tieto úrady pod zákon o štátnej službe, ľudia, ktorí tam už pracovali, museli tiež robiť tieto testy. Aby však neprišli úrady o skutočných odborníkov, všetkým povedali odpovede dopredu… (Sidousek)
Autor: Erika Bartošová
