ý skladateľ Ennio Morricone. Za viac ako štyridsať rokov zložil hudbu k takmer 400 filmom a seriálom. Na cenu Akadémie filmových umení a vied bol nominovaný už 5-krát, ani raz ju však nezískal. Keď preberal Oscara z rúk Clinta Eastwooda a pohnutým hlasom ďakoval po taliansky manželke Marii a svojej rodine, nestál tam iba veľký skladateľ filmovej hudby, ale aj dlhoročný spolutvorca filmových príbehov. Ak na chvíľu privriete oči a predstavíte si filmy, ku ktorým zložil hudbu, určite začujete rezonujúce tóny harmoniky ohlasujúcej blížiace sa zúčtovanie s minulosťou či rytmickú výzvu komisára Cattaniho do boja proti chápadlám mafie. Film už dávno nie je iba o pozeraní, ale aj vďaka Morriconemu aj o počúvaní.

Novoty vo westernovej hudbe

Ennia Morriconeho pozná mnoho ľudí najmä vďaka hudbe k westernom, hoci tá nepredstavuje ani desatinu jeho filmovej tvorby. Sám skladateľ sa nikdy netajil tým, že táto hudba je v jeho tvorbe len okrajovou, a hoci ju nepodceňuje, ani ju nepreceňuje. Najmä vďaka režisérovi Sergiovi Leonemu, s ktorým spolupracoval na mnohých filmoch, si však mohol dovoliť experimentovať a zaviesť do nej dovtedy nepoznané a nepoužívané prvky ako hvízdanie, rytmické bicie, elektrické gitary, zborové spevy, varhany, rôzne zvuky a ruchy (napríklad zavýjanie kojotov vo filme Dobrý, zlý a škaredý či vŕzganie vetrolamu vo Vtedy na západe), čím originálne zhudobnil novodobé westerny. Nové nápady a postupy do filmovej hudby priniesol aj vďaka avantgardnému združeniu Nuova Consonanza, kde bol jednou z vedúcich osobností.

Spolužiaci a spolutvorcovia

Spolupráca dvoch filmových osobností - režiséra Sergia Leoneho a skladateľa Ennia Morriconeho - sa začala v roku 1964 pri nakrúcaní filmu Pre hrsť dolárov, ktorý odštartoval éru tzv. italo- alebo spaghetti-westernov. A hoci pôvodne mal Leone v pláne iného skladateľa, už nikdy si nevybral niekoho iného. Morricone zložil hudbu ku všetkým jeho ďalším filmom. Ich spoločný príbeh je ozvláštnený tým, že kedysi boli spolužiakmi na základnej škole. V rímskej reštaurácii Checco er carettiere visí dodnes čierno-biela fotka z roku 1937, na ktorej je skupinka žiakov v školských uniformách - medzi nimi aj Leone a Morricone. A hoci sa ich detské cesty na čas rozišli, v dospelosti sa spojili v tvorivej spolupráci. Morricone o nej hovorí: "Leone je centrálna postava v mojej tvorbe. Z čistej intuície dokázal presne načasovať moju hudbu k svojim filmom a tak spojiť obrazovú a hudobnú zložku. Hudba a film majú totiž významný spoločný prvok - temporalitu. Ak obraz nerešpektuje základný časový prvok hudby, je veľmi ťažké vytvoriť harmóniu. Leone dokázal nielen rešpektovať moju hudbu, ale aj jej prispôsobiť svoju obrazovú výpoveď."

Hudba pre komédie i horory

Morricone však nespolupracoval len s Leonem, ale s celou režisérskou elitou. Rovnako pestrý je aj zoznam filmových žánrov. Nevyhol sa takmer ničomu - písal hudbu ku komédiám, eroticky ladeným i sociálnokritickým filmom, trilerom, kriminálkam, hororom. Po Leoneho smrti v roku 1989 nadviazal osobitnú spoluprácu s Giuseppem Tornatorem, ktorému zložil hudbu k deviatim filmom, medzi nimi aj k Malene. Ich najbližší spoločný projekt - Leningrad - by mal byť dokončený na budúci rok. Podobnú tému, príbeh okupovaného mesta cez 2. svetovú vojnu, mal v pláne aj Sergio Leone, infarkt mu to však zmaril.

Dnes Morricone obmedzuje svoju tvorbu len na pár filmov ročne, takže jeho rekord z roku 1968, keď zložil hudbu k 25 filmom (vrátane Vtedy na západe, Il grande Silenzio či Teorema), ostane pravdepodobne neprekonaný.

Na koncertných pódiách

Hoci sa Morricone stal známym najmä pre filmovú hudbu, vytvoril aj desiatky nefilmových hudobných diel. Jeho tvorba je často spojená so spevom, pre Morriconeho je totiž ľudský hlas veľmi inšpiratívnym nástrojom.

Napriek blížiacej sa osemdesiatke ho možno stále vidieť na koncertných pódiách ako dirigenta vlastných skladieb. Okrem Talianska koncertuje takmer po celom svete, nedávno mal premiéru v USA, jeho koncerty si mohli vypočuť v Tokiu, Osake, Londýne, Mníchove, Moskve či Budapešti. Pri príležitosti zimnej olympiády v Turíne a nedávno na pôde OSN usporiadal osobitné koncerty. Otvárací koncert na jesennom benátskom Biennale má byť tiež pod jeho taktovkou.

Z Morriconeho tvorby

TV seriály

Via Mala, Marco Polo, Tajomstvo Sahary, Chobotnica (2. až 7. séria), Nostromo

Filmy

Misia, Nepodplatiteľní, Cinema Paradiso, Malena, Čistá formalita, Legenda o pianistovi, Vtedy na západe, Vtedy v Amerike, Profesionál, Hamlet, Sicílsky klan, V dráhe strely, Moje meno je Nikto, Okuliare so zlatým rámom

Hudobné DVD

Arena Concerto (Verona, 2002), Morricone conducts Morricone (Mníchov, 2004)

V rôznych vydavateľstvách vyšli aj vychádzajú CD edície jeho soundtrackov a výberov, je ich niekoľko stoviek.

Ocenenia

Okrem Oscara za celoživotné dielo sa Morricone môže pochváliť mnohými ďalšími oceneniami a uznaniami, napríklad:

• Zlatý glóbus za hudbu k filmom Misia (1986) a Legenda o pianistovi (2000)
• Zlatý lev za celoživotné dielo na Biennale v Benátkach (1995)
• European Film Award na medzinárodnom filmovom festivale Berlinale (1999)
• viaceré ocenenia Britskej akadémie pre filmové a televízne umenie BAFTA
• najprestížnejšie talianske sošky David di Donatello
• titul Čestný senátor od mníchovskej Vysokej školy pre hudbu a divadlo (2003)
• držiteľ čestných doktorátov z viacerých európskych univerzít
• 5-krát nominácia na Oscara - Nebeské dni (1979), Misia (1987), Bugsy (1992), Nepodplatiteľní (1988), Malena (2000)

Autor: Ilja Sulík