Brigitte Mohnhauptová má 57 rokov. Z toho dvadsaťštyri strávila vo väzení - za bombové útoky, únosy a vraždy. Nikdy to neoľutovala. Aj tak sa o štyri týždne dostane na slobodu. Časť Nemcov osud najdlhšie väznenej teroristky z Frakcie Červenej armády (RAF) dojíma a na webovej stránke pre ňu rozbehli zbierku. Chcú jej dať druhú šancu a k tomu auto, byt a prácu. Väčšina spoločnosti je však pobúrená.
Kým svet bojuje s al-Káidou, Nemecko oprašuje vlastnú vojnu s terorizmom. Starú tridsať rokov.
Pre právnikov je to jednoznačná záležitosť. Podľa rozhodnutia Spolkového ústavného súdu je ľudská dôstojnosť zachovaná iba vtedy, ak má väzeň odsúdený na doživotie šancu dostať sa ešte na sklonku života na slobodu. Každý rozsudok na doživotie obsahuje preto minimálnu lehotu, ktorú si odsúdený musí odsedieť, potom sa zváži jeho podmienečné prepustenie.
V prípade Mohnhauptovej uplynie táto minimálna lehota 27. marca. Súd preto spolu s generálnou prokuratúrou a psychiatrami zisťoval, či bývalá teroristka ešte môže byť nebezpečná pre spoločnosť. Rozhodol, že nie a odklepol jej podmienečné prepustenie na slobodu.
Ani jeden z bývalých členov RAF sa po prepustení nedopustil trestného činu, hoci mnohí z nich sú na slobode už roky. Dokonca pracujú ako učitelia, účtovníci či novinári, aj keď pod falošnými menami. K násiliu sa nevrátili. A ani RAF už neexistuje. V roku 1998 sa rozpustila sama.
Mohnhauptová je spolu s Christianom Klarom najdlhšie väznenou členkou neexistujúcej organizácie a odborníci neveria, že by ešte mohla zabíjať.
Prepustená na výročie
Pre príbuzných obetí, väčšinu Nemcov i politikov to také jasné nie je. Nespochybňujú rozhodnutie ústavného súdu, ktoré sa zrodilo práve v roku 1977, keď krajina prežila azda najbrutálnejšie obdobie povojnových dejín. To, s čím sa nevedia vyrovnať, je jeho podoba v praxi - sloboda pre väzňov, ktorí svoje činy neoľutovali. Ako v prípade Mohnhauptovej, ktorá bude navyše prepustená práve na 30. výročie "nemeckej jesene" roku 1977.
Vtedy Frakcia Červenej armády (RAF) ochromila krajinu novou vlnou zápalných a bombových útokov. Malá študentská skupinka, ktorá vznikla v roku 1968 na protest proti skazenej západnej spoločnosti, sa už neuspokojila s útokmi na obchodné domy. Už ju nezaujímali ani sociálno-revolučné ciele. Chcela dostať z väzenia svojich vodcov a pomstiť Ulriku Meinhofovú, ktorá v máji 1976 spáchala vo väzení samovraždu. Tzv. druhá generácia RAF sa neštítila ničoho. V apríli toho roku zavraždila na ulici v Karlsruhe spolkového generálneho prokurátora Siegfrieda Bubacka, v júli zastrelila šéfa Dresdner Bank Jürgena Ponta a v septembri uniesla šéfa Zväzu zamestnávateľov a priemyselníkov Martina Schleyera, mimochodom, nacistického pohlavára, ktorý počas vojny pôsobil v Prahe a posielal ľudí na nútené práce.
RAF sa spojila aj s palestínskymi teroristami a nechala uniesť lietadlo s 91 cestujúcimi na palube, aby dosiahla svoje. Špeciálne komando únoscov nakoniec zneškodnilo, uneseného Schleyera však už nezachránilo. Neprežili ani väznení vodcovia RAF. Niekoľko hodín po útoku na lietadlo ich našli v celách mŕtvych. Zastrelili sa, hoci nebolo jasné, ako sa im do cely dostali zbrane.
Tridsať rokov po "nemeckej jeseni" bude Brigitte Mohnhauptová prepustená. Pre príbuzných obetí stelesňuje všetko to, čo im nedovolí zabudnúť. Nikdy neprejavila ľútosť a odmietla aj po toľkých rokoch povedať, ako presne sa vtedy udalosti zbehli a kto hral akú úlohu. "Dúfam, že budeme ušetrení toho, aby sme počúvali, alebo čítali nejaké ospravedlnenie. Moja rodina čaká len na vysvetlenie toho, čo sa stalo," povedala pre Die Welt Corinna Pontová, dcéra zavraždeného bankára.
Od luxusu k terorizmu
Brigitte Mohnhauptová je nečitateľná osoba. Hoci ju v procese označili za režisérku akcií tzv. druhej generácie RAF a nástupkyňu Ulriky Meinhofovej, nevie sa o nej veľa. Ona sama mlčí a nikdy neposkytla rozhovor.
Vie sa len, že sa narodila v roku 1949 v rodine vydavateľa a po maturite študovala na mníchovskej univerzite angličtinu a históriu. Znenávidela luxus, ktorý mala, a tak sa pripojila k mníchovskej komunite, kde sa experimentovalo s drogami, voľnou láskou a spoločným vlastníctvom. Ako mnohí jej rovesníci v tom čase spochybňovala systém a nenávidela generáciu svojich otcov a dedov, ktorí mlčali o nacistickej ére. K tomu sa neskôr pridal protest proti vojne vo Vietname.
K RAF sa pridala v roku 1970. To už mala za sebou nevydarené dvojročné manželstvo s Rolfom Heisslerom, neskorším členom RAF. Hneď od začiatku bolo jasné, že bude patriť medzi tých, čo budú riadiť, a nie tých, ktorí sú riadení. Začínala s logistikou a zaobstarávaním zbraní, rýchlo sa však aj sama do akcií zapojila. Počas jesene 1977 sa podieľala na najkrvavejších akciách organizácie: bola členkou vražedného komanda, ktoré malo na svedomí prokurátora Bubacka, mala údajne zastreliť bankára Jürgena Ponta a mala byť zapletená aj do únosu a vraždy Hannsa-Martina Schleyera.
Tí, čo ju poznali, hovorili, že bola veľmi dôsledná a aj pri ťažkých vnútorných rozporoch si zachovala chladnú hlavu. Ak chceli napríklad členovia zabiť člena, ktorého označili za zradcu, ona vraj tomu zabránila. Prestať bojovať však odmietla. Ani po jeseni 1977, keď RAF utrpela porážku a polovica jej členov sa musela ukryť v NDR. Ju chytili o niekoľko mesiacov neskôr v Juhoslávii, no do Nemecka ju nevydali. Po šiestich mesiacoch ju v Juhoslávii prepustili. Do definitívneho zatknutia v novembri 1982 tak ešte stihla byť pri nevydarenom pokuse o atentát na amerického generála Kroesena v Heidelbergu.
Pozná len ilegalitu a väzenie
Stuttgartský súd ju označil za spolupáchateľku na všetkých akciách RAF v jeseni 1977, ako aj pri útoku na amerického generála v roku 1981. Či sama vraždila, sa však sudcovi preukázať nepodarilo.
Hoci sa pridala k samorozpusteniu RAF v roku 1998, nič zo svojej minulosti neoľutovala. A nikdy nepožiadala o milosť ako niektorí jej spolubojovníci. Expert na RAF Wolfgang Kraushaar si myslí, že nie je schopná zriecť sa svojho minulého života. Nič iné v živote nepoznala. Od roku 1970, keď sa k teroristickej organizácii pridala, poznala len dva spôsoby života: ilegalitu a väzenie. Ak by sa od toho dištancovala, padla by do ničoty, myslí si podľa Der Spieglu Kraushaar.
Jeden z mála hlasov hovoriacich v jej prospech, je farár na dôchodku Siegfried Fleiner, ktorý sa o Mohnhauptovú staral vo väzení. Ako sa teraz ukázalo, Mohnhauptová dostala raz za rok opušťák, aby mohla stráviť so svojím duchovným jeden deň. Fleiner tvrdí, že prešla hlbokou zmenou a už dávno nevyznáva násilie.
Pomätené ponuky
Hoci je väčšina Nemcov proti jej predčasnému prepusteniu, má bývalá teroristka aj silný fanklub. Na jeho čelo sa postavil bývalý predajca áut Thomas Vogel, ktorý jej zriadil webovú stránku, a Volkmer Stransky, ktorý na nej zriadil nadáciu. Obaja dúfajú, že keď 27. marca Mohnhauptovú prepustia, bude ju čakať slušné konto. Vraj až s päťmiestnou sumou. A nielen to. Niekoľko účastníkov diskusie na fóre už vraj ponúklo byty, kam by sa mohla nasťahovať, a miesta, kde by mohla získať prácu. Najčítanejší nemecký bulvár Bild okomentoval túto diskusiu na titulnej strane: Pomätené ponuky fanúšikov Mohnhauptovej - dom, peniaze a práca pre teroristku RAF.
Thomas Vogel magazínu Der Spiegel povedal, že je kresťan a chce bývalej teroristke pomôcť.
Spiegel však zistil, že celkom nezištným kresťanom nie je. Firma 42-ročného Nemca Vogel IT Service Domain Mangement už z podobných príbehov profitovala. Vogel sleduje správy a dáva si zaregistrovať domény, ktoré by mohli pritiahnuť pozornosť. Pred Mohnhauptovou rozbehol stránku kampusch.de či kate-middleton.eu.
Mohnhauptová mu priniesla šťastie. Takmer 400-tisíc kliknutí na adrese www.brigitte-mohnhaupt.de za niekoľko hodín znamenalo dvadsaťnásobný nárast oproti celému januáru.
