Bolo to v Austrálii v roku 2001. Čakal som v miestnej krčme pri pive na kamaráta. Sedel som pri stole v rohu, keď ku mne pristúpil urastený fúzatý chlap a povedal, že by som mal od stola odísť. "Prečo? Je to rezervované?" spýtal som sa. "Nie, ale o chvíľu prídu kamoši a vždy sedávame pri tomto stole," odpovedal. Odišiel som od stola.
Môj kamarát ich poznal. Vraj sú to imigranti zo Slovenska, ktorí tam chodia piť každý večer. V tom istom roku som spoznal v Austrálii aj svoju ženu, Slovenku. Pozval som ju na rande do tej istej krčmy. Sedeli tam tí istí chlapi, pri tom istom stole. Moja žena sa poobzerala a povedala, že sa jej tam vôbec nepáči. Ďalší raz som ju zaviedol do inej krčmy a nabádal som ju, že dnes je na rade s prinesením piva z výčapu ona. Nahnevala sa, vraj prečo by mala nosiť mužovi pivo? Odvtedy sme mávali rande v kaviarni.
Kupovať rundy piva pri výčape na striedačku a potom ho priniesť na stôl, to je v Austrálii bežná vec, robia to muži aj ženy. A ísť do krčmy tiež nie je iba mužská záležitosť. Krčmy tam majú dokonca aj vyhadzovačov, takže opití výtržníci nehrozia, atmosféra je pokojná. Napriek tomu mala moja žena z krčmy zlý dojem, čo som spočiatku nechápal. Teraz som na Slovensku vyše štyroch rokov a chápem trochu viac.
V prvom rade som si všimol, že veľa sa pije na slovenskom vidieku. Mne sa to javí tak, že viac ako v meste. Každá dedina má svoju krčmu. Moja predstava o krčme, ktorú som predtým získal, je však veľmi odlišná. Priznám sa, z tunajších krčiem nemám dobrý pocit. Keď tu mám vstúpiť do krčmy, vždy sa potrebujem zhlboka nadýchnuť, kým otvorím dvere. Jeden chlapík sa ma raz spýtal, či už mám svoju obľúbenú krčmu. Krčma je totiž srdcom dediny, miestnym zábavným podnikom a vraj potvrdením toho, že som sa už adaptoval, že som zapadol do miestnej spoločnosti. Žiaľ, nemám svoju obľúbenú krčmu.
Raz som bol v dedinskej krčme, kde ku mne prišiel muž a podal mi pohárik borovičky. Ja som si však ani neobjednal, ani som sa necítil na taký tvrdý alkohol. Slušne som poďakoval a odmietol. "Prečo?" Zdalo sa mi, že sa trochu nahneval, ale ďalej ma presviedčal, nech si vypijem. A ja som opakoval: "Nie." Bola to pre mňa zložitá situácia. Uvedomujem si, z jeho strany išlo o ústretový krok, prejav priateľstva, ale okolnosti mi boli zároveň trochu nepríjemné. Viem, môjmu hostiteľovi som jeho sympatické úsilie zblížiť sa nijako neuľahčil.
Nechcem povedať, že krčma nie je dobré miesto. Problém je v tom, že v dedinách často nie je žiadne iné, kde by sa ľudia mohli stretnúť. Vonku je zima, ale človek chce občas vypadnúť z domu, ďalej od rodiny, porozprávať sa, dievčatá s chlapcami a naopak. Ale kam majú ísť? Keď nemajú auto, potom je najbližšie krčma. V krčme je teplo a majú tam lacné pivo. V krčme sa dá vybaviť veľa vecí. Zvyknúť si na tento životný štýl od mladosti znamená neprestať po celý život. Keby som sa ja ocitol v takejto situácii, stane sa zo mňa alkoholik.
