Logo ministerstva kultúry - lebo o ňom je reč - podľa ministerstva symbolizuje „jednu z deviatich múz Dafné, ktorú podľa starogréckej báje otec premenil na vavrín“.
Dafné bola síce nymfou, ale je pravda, že skôr, ako by sa mala stať milenkou boha Apolóna, premenil ju jej otec na vavrín. Dojímavý príbeh, ibaže o čom?
Je snáď ministerstvo kultúry tým dokonalým Apolónom, vodcom múz, a kultúra unikajúcou Dafné? Odkazuje rezort umelcom, aby nespali na vavrínoch? Napadá mi ešte, že bobkový list je dobrý aj do šošovicovej polievky.
Isté je však, že vavrínový veniec v tomto prípade nesymbolizuje víťaza. Logo si totiž ministerstvo vybralo podľa zákona, ale bez súťaže.
Pritom práve ono by nás malo „viesť“ - ako Jack Lemmon alias Dafné viedol pri tanci svojho Osgooda Fieldinga. Nikto nie je dokonalý, ani dokonalý postup nemusí vyústiť do dokonalého výsledku, no robí ho pravdepodobnejším. Niekto to však má rád horúce.
Férovosť procesov nabrala na vážnosti zvlášť po tom, čo ministerstvo avizovalo, že bude centrálne pre svoje organizácie obstarávať takmer všetko vrátane „kreatívnych služieb“, čo je samo osebe otázne.
Výborné logo Bratislavy vybrali spomedzi tisícky návrhov, v súťaži na logo bratislavskej župy sa zišlo „len“ asi 150 návrhov. Ak nebude ani jeden z nich dobrý, môže si bratislavský župan pomyslieť niečo o slovenských grafických dizajnéroch.
Miniterstvo kultúry súťaž neurobilo. Riskuje, že si to „niečo“ o ňom pomyslia zasa dizajnéri.
