Dvadsaťšesťnásobný československý reprezentant, účastník majstrovstiev sveta 1990, v tom roku i najlepší futbalista ČSFR, je prívržencom postupných krokov. V súvislosti s možným vzostupom úrovne hry i kriesením slovenských priaznivcov, aby sa futbal pre nich stal opäť nepostrádateľným víkendovým zážitkom.
Ján Kocian obe kľúčové oblasti - kvalitu a záujem - rozobral z viacerých pohľadov.
Sú slovenské kluby skutočne také slabé a prostredie okolo futbalu prehnité, že divákov z roka na rok ubúda?
„V oboch prípadoch si to nemyslím. Porovnávam len slovenské s minulým slovenským. Nemienim skĺznuť k vyplakávaniu, že nemecká, anglická, ale trebárs aj portugalská liga sú inde, oveľa ďalej. Nebol by som realista, ani spravodlivý človek. Divákovi sa na náš futbal oplatí chodiť. Všetko závisí od uhla pohľadu. Výborný slovenský zápas pred tisíckou ľuďmi nie je taký príťažlivý ako podpriemerný anglický pred 50-tisíc návštevníkmi. Pravdaže, chýba nám veľa - stabilný ligový model, niektoré tradičné kluby zápasia s problémami, štadióny nie sú najútulnejšie. Na Slovensku však chýba veľa v mnohých oblastiach. Chápem aj to, že postaviť luxusný štadión je u nás ťažké, hoci v Nemecku je to otázka jedného roka. Pôsobil som dlhé roky v tejto krajine. Aj Nemci stále majú čo robiť, aby po všetkých stránkach zjednotili životnú úroveň i štýl v bývalej západnej a východnej časti.“
V čom vidíte hlavný slovenský problém?
„V nedostatočnom dodržiavaní princípu čestného prístupu k futbalu - od hráčov, funkcionárov, trénerov. Nemám na mysli priamo korupciu, v tomto sa dosť preháňa, hoci netvrdím, že všetci sú svätí.“
Pripúšťate, že na Slovensku je vo futbale korupcia?
„V pravom zmysle slova zjavného úplatkárstva nie. Aj v Nemecku som zažil príklad skorumpovaného i odsúdeného rozhodcu. Napriek tomu tvrdím, že bundesliga je čistá súťaž. Pod čestným prístupom myslím stopercentné plnenie povinností, úctu k súperovi. Ak divák vidí stretnutie s nasadením, snahou o džentlmenské prostredie na ihrisku - príde. Vysoký futbalový kumšt je potrebná nadstavba. Aj u nás sú futbalisti, ktorí ho ovládajú.“
Môže na Slovensku vyrásť klub, ktorý bude môcť pomýšľať na dlhodobejšie účinkovanie v európskych súťažiach. Trebárs na úrovni Liberca, Trondheimu, Legie Varšava?
„Žilinské snaženie tam môže skončiť. Nejde o narýchlo vykŕmený klub. Má mladých i skúsených hráčov, vhodne ho dopĺňajú.“
Kto ešte kráča žilinskou metódou?
„Mal som pocit, že Dubnica. Žiaľ, nedostala sa do osmičky, musela pustiť hráčov. Takisto aj Nitra. Artmedia, napriek ekonomickej sile nedokázala dotvoriť káder po úspešnom pôsobení v Lige majstrov. To je však slovenský osud, s ktorým sa nateraz nedá nič robiť.“
Nechýba slovenskej lige lepšia výkonnosť tradičných klubov - Slovana, Trnavy, Prešova?
„Všetky tri kluby si pád zapríčinili samy. Ich súčasné vedenia s tým nemajú nič spoločné. Ak budú trpezlivé, môžu hrať raz opäť hore. Lige by to prospelo. Východu musí chýbať derby Košice - Prešov. Zápasy Trnavy so Slovanom boli kedysi dokonca európskou triedou.“
V reprezentácii hrá dosť futbalistov českej lige. Čo hovoria o súťaži, v ktorej pôsobia?
„Hrajú za špičkové kluby s oveľa silnejšou ekonomickou silou. Chodí na nich viac divákov. To je však všeobecne známe. Na vzťahy v kluboch som sa ich nepýtal. Zaujíma ma tréningová metodika. Tá je viac-menej rovnaká, stále je to česko-slovenská škola.“
