Samozrejme, ak vám neprekáža vzdialenosť od centra a nezameniteľný imidž stavebného prostredia. Stačí niekoľko dielenských hál, vymaľovaných, osvetlených, s čistými bielymi panelmi a je tu veľkorysý galerijný priestor.
Takto opísané sa to môže zdať príliš jednoduché, ale za zázračnou premenou tohto priestoru treba vidieť predovšetkým množstvo chuti a vôle tých niekoľkých ľudí, ktorí tvoria tím združenia Tranzitu a im blízkej finančnej inštitúcie. Ich práca sa už dnes desaťnásobne zhodnocuje aspoň tak, že v zrenovovaných priestoroch niekoľkokrát do roka umožnia vidieť výstavy, ktoré majú svoje publikum a sú prinajmenšom spestrením výstavného programu hlavného mesta.
Jednoducho Workshop
Mimo výstavnej sezóny, ktorá v Tranzite trvá od jari do neskorej jesene, využili mladí umelci, ktorí tvoria niekoľko krokov od výstavných hál, príležitosť vystaviť svoje diela už niekoľkokrát. Ak minulý rok ateliérový výber prebehol pod taktovkou koordinátora Tranzitu Borisa Ondreičku, tento rok sa dohodla trojica Juliana Mrvová, Andrea Bartošová a Michal Czinege, že to skúsia sami.
Svoju prezentáciu pomenovali jednoducho Workshop, aby bolo jasné, že vystavujú to, čo za posledné obdobie vzniklo v ich ateliéroch. Aj preto je výstava trocha iná ako tie, ktoré vznikajú v mene rôznych koncepcií a tém.
Pointa je na prvý pohľad jasná – ide o maľbu. Pretože táto trojica pochopila, že venovať sa maľbe, nie je namaľovať dva–tri nápady a ísť ďalej. Tá skutočná sa začína stále od znovu, s každým nanovo rozmaľovaným plátnom. A možno až po určitom čase, keď sa táto práca a skúsenosť spojí s talentom a intelektom, príde na rad aj majstrovské dielo. Možno, pretože v umení záruka ani pri splnení všetkých pravidiel neexistuje.
Maľovanie ako postoj
Aj keď sú títo traja umelci len na začiatku, v jednej veci sú si absolútne istí. Maľovanie nie je pre nich len jedným z mnohých spôsobov, ktorým sa pokúšajú podať správu o svete. Je ich postojom, ktorý nezmenili už od čias prvých študentských výstavných pokusov.
Patria k tej skupine mladých maliarov, ktorí krátko po roku 2000 vstúpili na súčasnú slovenskú výtvarnú scénu. Ich vstup bol mnohými vnímaný ako sebavedomé gesto. Ťažko povedať, ale určite prišlo včas, dokonca sprevádzané podvedomým očakávaním. Po období maliarskeho sucha deväťdesiatych rokov sa mnohým zažiadalo vidieť nové obrazy a oni ich vedeli ponúknuť. Nebáli sa využiť každú príležitosť byť videní, a tak po veľmi krátkom čase sa niektoré mená mladých umelcov stali synonymom pre nastupujúcu maliarsku generáciu.
Ich tvorba, aj keď ide o čerstvých absolventov VŠVU, je preto pomerne známa a návšteva každej ich novej výstavy už môže byť porovnávaná s tou predchádzajúcou. A preto sa vie, že Juliana Mrvová maľuje kvety, Michal Czinege krajiny a Andrea Bartošová ľudí a situácie.
Vzdušnosť a krehkosť
Ale práve to, podľa čoho ich väčšina pozná, je len pozadím toho, čo robí ich maľbu viditeľnou a pre diváka príťažlivou. Je to práve spôsob, ako maľujú a narábajú s farbou, ktoré jej vlastnosti zvýrazňujú na plátne a ktoré potláčajú. Všetci traja obľubujú vzdušnú maľbu a krehkosť stopy farby, ktorú dokáže na plátne zanechať štetec. Juliana Mrvová je fascinovaná rozpíjaním farieb, Michal Czinege silou farebnej škvrny a Andrea Bartošová efektami maliarskeho gesta.
V kolekcii každého je zopár naozaj vydarených kúskov. Oplatí sa ich vidieť. Keďže Workshop bol pracovný a trval veľmi krátko, niektoré z nich môžete v súčasnosti vidieť na výstave Nájdi 10 rozdielov v Galérii Space na Lazaretskej ulici v Bratislave.
Autor: Beata Jablonská (Autorka je výtvarná teoretička)
