Iní ako štatisticky spriemerovaný človek. Krásne čistí, rozprávkovo úprimní. A čudesní. K tomuto filmu ho inšpirovali fotografie starých ľudí Martina Martinčeka.
Fotografia a netypickí ľudia oslovujú Hanáka už dlhé roky. Vo vydavateľstve Petrus mu nedávno vyšla kniha s fotografiami nazvaná Záznamy a odkazy (Reports and Messages). Názov môže asociovať Straty a nálezy a skutočne - pri listovaní v knihe môže čitateľa prepadnúť pocit, že nachádza moment, ktorý dávno stratil.
Na 170 stranách prináša Dušan Hanák väčšinou farebné fotografie. Niektoré snímky zakresľujú na fotografický papier kontúry osudov ľudí z rôznych miest zemegule. Ich život je krehký, na jednej snímke nachádzajú miesto medzi výpredajmi, na inej nevládne ležia, na ďalšej zostávajú odhodlane stáť aj po daždi ako pevne zakorenený strom. Stoja tam s privretými očami, zomknutými rukami a so svojou skromnou ponukou kukurice a cesnaku na predaj. Toto však nie je kniha s nostalgickými čiernobielymi čudákmi a starými ľuďmi s hlbokým múdrym pohľadom.
Je tu veľa fotografií bez postáv, ale s tvárou a s dušou. Tak ako Dušan Hanák necháva na obrazoch prehovoriť „tulákov“, aj miesta, ktoré jeho fotoobjektív špehuje, sú autentické, slobodné, špinavo vulgárne, smutno schátrané. Sú také, aké sú, takže iné ako z reklamy, z reality show a z pukancových kín. Mláky, toalety, bilbordy, pomaľované múry, naštrbené steny, prázdne schodištia, tmavé metrá. Miesta, kadiaľ „jeho tuláci“ kráčajú.
Strany knihy sa často skladajú z viacerých snímok a z ich novej mozaiky vystupuje ďalší význam. Autor niekedy používa za základ skladačky len jeden záber, ktorý nazväčšuje na viacero spôsobov, inokedy pohľad na jedno miesto variuje, alebo vytvára trochu iné puzzle zo záberov, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia. Dušan Hanák využíva množstvo princípov - koloruje šarkana, vyrezáva, voľne asociuje. Z času na čas zaplní jedinou snímkou celú dvojstranu a divoko ju sfarbí.
Táto hra má viacero rovín, priamych aj kľukatých odbočiek, pri „čítaní“ si treba niekedy pozornejšie všímať detaily, inokedy je rozumnejšie sa rozumu vzdať, unášať sa po ďalekých miestach, ktoré sme nikdy nenavštívili, ale sú nám predsa len povedomé alebo kráčať po blízkych miestach, okolo ktorých často prechádzame, ale asi príliš rýchlo.
Záznamy a odkazy čakajú na nás aj na každodenných zautomatizovných trajektóriách. Pri grafiťákmi posprejovanej garáži alebo pri potrhaných plagátoch duchovného „Majstra“ Sri Chinmoya, spod ktorých vykúkajú staršie plagáty.
Ale aby sme sa nestratili, na záver knihy prichádza jasný pohľad modrého ľudského oka na osem spôsobov. Akoby nás chcel fotograf po všetkých tých záznamoch uistiť o svojom najcennejšom odkaze: pozerajte sa hladnými očami a hľadajte vo vnútornej krajine.
