Nedávno sa o tom presvedčil ukrajinský vplyvný poslanec Petro Porošenko. Do Ruska ho nepustili. Ukrajinskí a ruskí politici sa na verejnosti tvária, že medzi ich krajinami nie sú problémy a ak nejaké sú, čoskoro sa vyriešia. Sotva sa otočia jeden druhému chrbtom, idylka je fuč, ako sa presvedčil cukrárenský magnát Porošenko. Potom, ako ho zastavili na ruskej hranici, začali ukrajinské médiá špekulovať o zozname persón non grata v Kremli. Medzi neželanými osobami má byť aj exminister zahraničných vecí Boris Tarasjuk, veľký prívrženec NATO. Julia Tymošenková, ktorej nepriateľský vzťah k Porošenkovi je všeobecne známy, hneď vytasila vlastné vysvetlenie: Nie je v tom politika, ale ten jeho „karamelový biznis“. Nakoniec v tom predsa len bola politika.
Ruská diplomacia vysvetlila, že išlo o odvetu za podobný krok ukrajinskej strany. Tá v minulosti nepustila populistického politika Vladimira Žirinovského či politickú sivú eminenciu Gleba Pavlovského. Práve on mal údajne vyrábať komplot proti Juščenkovi počas prezident ských volieb roku 2004, ktoré vyvrcholili pomarančovou revolúciou.
V porovnaní s prekážkami z minulosti sú to len taľafatky. Vlani Európa s napätím sledovala, ako dopadne spor o ceny plynu, ktoré ruský Gazprom zvýšil Ukrajincom dvojnásobne. Kyjev vtedy pohrozil ruskej čiernomorskej flotile zvýšením nájomného na Kryme. Na Kryme, ktorý kedysi z priateľstva daroval Ukrajincom Chruščov. Dnes si už Ukrajinci a Rusi nič nedarujú.
