Nedeľa, 7. marec, 2021 | Meniny má TomášKrížovkyKrížovky

Tatarka ako hrad prepevný?

Vo Francúzsku vyšlo prvé monografické dielo o Dominikovi Tatarkovi, no o osude ďalšieho vydávania jeho kníh sa rozhoduje predovšetkým na Slovensku.

Dominik Tatarka v roku 1977 na kysuckých pastvinách.Dominik Tatarka v roku 1977 na kysuckých pastvinách. (Zdroj: FOTO – ČTK)

„Táto kniha sa nám vnútila ako samozrejmosť,“ hovorí pre SME Peter Brabenec, editor publikácie Dominik Tatarka: un écrivain en dissidence, ktorá v minulých dňoch vyšla v nakladateľstve L’Harmattan. Predchádzala jej výstava na slovenskej ambasáde v Paríži v roku 2004 pri príležitosti 15. výročia Tatarkovej smrti a následné rovnomenné kolokvium na Sorbonne o tomto „vzbúrenom spisovateľovi“.

Silné francúzske väzby

„Po prednáškach a disku­siách, na ktorých sa zúčastnili zo Slovenska Albert Marenčin a Valér Mikula, sme sa zhodli, že by nebolo od veci, keby z kolokvia vznikla kniha. No a prischlo to mne,“ hovorí Brabenec, Slovák žijúci v Paríži, ktorý už do francúzštiny preložil napríklad Vilikovského prózy Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch a Večne je zelený.

Tatarku s Francúzskom spájali silné väzby. Francúzštinu študoval najskôr v Prahe a potom v Paríži, neskôr ju vyučoval a do slovenčiny prekladal Maupassanta, Musseta či Vercorsa. V Paríži mu vyšiel Démon súhlasu (v roku 1986 s predslovom Václava Havla) a neskôr Prútené kreslá, ako aj zopár kratších textov či úryvkov v časopisoch.

„Naša monografia umožňuje čitateľovi zasvätenejší vstup do Tatarkovho diela, uľahčuje mu prístup k autorovi. Z tohto pohľadu som rád, že sú v knihe preklady esejí Obec božia - obec človečia a Študentské povstanie v Paríži, odhaľujúce koncepty, ktorými sa zaoberal v šesťdesiatych rokoch a ktoré poznačili jeho posledné diela.“ Okrem týchto dvoch kľúčových esejí z roku 1968 obsahuje kniha príspevky všetkých aktérov kolokvia, viaceré doteraz nepreložené články, ktoré boli potrebné na ilustráciu prednášok, ako aj bibliografiu kníh a textov a kalendárium Tatarkovho života.

V tejto súvislosti sa na parížskej prezentácii monografie zdôraznilo, že vychádza v čase tridsiateho výročia Charty 77, ktorú Tatarka podpísal medzi prvými. To len prehĺbilo jeho status nepriateľa komunistického režimu, ktorý získal po odsúdení okupácie Československa v šesťdesiatom ôsmom. Až do smrti (zomrel v máji roku 1989) bol odkázaný na samizdatové a exilové publikovanie, nepodarilo sa mu ani vydať pripravovaný výber svojich esejí pod názvom Kultúra ako hrad prepevný.

Vždy treba začínať odznovu

Po výbere, prekladaní a redigovaní textov do monografie čakala Petra Brabenca najťažšia úloha - nájsť vydavateľa. S finančnou pomocou slovenského veľvyslanectva sa mu to nakoniec podarilo. A potom sa treba postarať o to, aby sa o knihe hovorilo, písalo a aby si ju čitatelia všimli.

„Napriek tomu, že v porovnaní s ostatnými západnými krajinami sa vo Francúzsku zo slovenskej literatúry vydalo pomerne veľa titulov, nestala sa tu zatiaľ pojmom. To znamená, že pri každom autorovi - aj pri tých, ktorí už majú preložených viac textov, čo je prípad Tatarku alebo Vilikovského - treba vždy začínať odznovu,“ hovorí Brabenec.

Túto kľúčovú rolu prekladateľa pri vydaní a presadení knihy komplikuje práve v prípade Tatarku problém, ktorého riešenie tkvie u nás doma. „Nová monografia by mohla uľahčiť preklad ďalších diel, napríklad Písačiek či Navrávačiek, no len za podmienky, že už konečne vyjdú v jeho domovine vo viac-menej definitívnom vydaní vybavenom kritickým aparátom.“

Nemožno predsa očakávať, že francúzski prekladatelia pôjdu na Slovensko konzultovať archívy, orientovať sa v spleti neautorizovaných vydaní či riešiť autorské práva a problém verejného prístupu k rukopisom.

Skôr ako chceme ukázať Tatarku v jeho plnej kráse svetu, musíme ho najskôr dôstojne vrátiť do slovenskej literatúry.

Človek chce a musí byť tvorcom kultúry. Ak nemôže byť jej tvorcom, stáva sa jej ničiteľom. Áno, kultúrna revolúcia je tvorbou, ako je za daných podmienok tvorbou happening, i keď zúfalý happening.

Dominik Tatarka: Študentské povstanie v Paríži, Kultúrny život, 1968

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  2. Nové číslo Historickej revue
  3. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  4. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  5. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  6. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  7. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  8. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  9. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  10. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou
  1. Svieže jarné ceny v PLANEO Elektro sú aj v marci extra výhodné
  2. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní?
  3. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  4. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  5. Nové číslo Historickej revue
  6. Veolia dostala exkluzívne do správy projekt SKY PARK
  7. AS EUBA vyhlasuje protest proti novele zákona o VŠ
  8. Firmy sa spojili s učiteľmi, rozhodli sa pomôcť chudobným žiakom
  9. Počas pandémie vzrástli obavy z právnych sporov
  10. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  1. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať? 24 140
  2. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia 14 101
  3. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 12 100
  4. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj 11 266
  5. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 10 991
  6. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 10 750
  7. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami 9 693
  8. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele 7 496
  9. Nové číslo Historickej revue 7 129
  10. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 6 541
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu