Vychádzajúc z faktu, že v slovenskom kultúrnom prostredí už dlho absentujú akékoľvek preklady macedónskej umeleckej produkcie, román Skrytá kamera mladej autorky Lidije Dimkovskej prichádza ako malý pokus, aby mimoriadnym spôsobom vyplnil prázdnotu, aká v tomto smere existuje.
Dimkovska (1971) je už overené a uznávané meno v macedónskej literatúre, jej dielo, najmä poézia, je preložené už do viac ako 20 jazykov. Prvý román tejto „intelektuálnej nomádky“ predstavuje provokatívny text, ktorý hovorí nielen o transnacionálnych identitách, ale aj o motívoch ženského písania.
Tento román (vyšiel v Skopje v roku 2004 a dostal jednu z najprestížnejších macedónskych cien za prózu) je postmodernou prózou, pokiaľ ide o rozličné štýlové registre a dynamiku udalostí, a do macedónskej literatúry priniesol moment prekvapenia a osvieženie. Preložili ho do niekoľkých jazykov a na jeho základe sa pripravuje aj filmový scenár.
Dimkovska čerpá energiu zo samého života, jej Skrytá kamera vo Viedni počas autorkinho spisovateľsko-študijného pobytu zachytáva aspekty inakosti.
Román je pokusom nastoliť otázky o súčasnom nomádstve, o inakosti, o duchovnom exile. Jeho téma je jednoduchá: mladá macedónska spisovateľka sa delí o byt vo Viedni s albánskou fotografkou a pakistanským hudobníkom a jej vedomie to zachytáva pomocou imaginárnej „skrytej kamery“ v palci na nohe, čo Dimkovska používa ako metaforu.
Autorka nasycuje štruktúru vkladaním minulosti, resp. spomienok do hlasu rozprávačky a spisovateľkina skúsenosť, jej úvahy o domove a cudzine, o „ja“ a inakosti, pripomínajú iniciačný proces, prostredníctvom ktorého hlavná hrdinka strieda postoje a vzťah k sebe a k svetu.
Na začiatku uvažuje, že „iní“ je vhodný prívlastok pre ľudí, ktorí nám nie sú blízki alebo blížni, alebo aspoň kým sa takými nestanú. No keď sa jedinec niekde nenachádza nastálo a večne, vtedy iní vždy zostávajú iní. Aj tak však hrdinka napokon nevyhnutne prichádza na to, že domov je subjektívna kategória a tí iní sú takí istí ako my.
Kniha je svojráznym fiktívnym denníkom, ktorý oznamuje, že možno nie je najdôležitejšie mať ohnisko, dôležité je, aby bol oheň. Týmto románom sa Dimkovska zaradila medzi rovesníkov i o trochu starších kolegov (Venko Andonovski, Goce Smilevski), predstavujúc ozajstný prínos k potvrdzovaniu správnosti skutočných hodnôt novej vlny macedónskej prózy.
Skrytá kamera je literatúra pre ľudí viac i menej vzdelaných, ide o román, ktorý je napísaný aj v beletristickom, aj v bestsellerovovom štýle, no predsa veľmi jemne hovorí o univerzálnych a hlbokých veciach. Román je plný odkazov na našu súčasnosť a nedávnu minulosť, ako aj humoru a sebairónie, na ktorých si autorka neskrývane zakladá.
Je to román o sebapoznaní a oslobodzovaní sa od predsudkov v mene väčšmi kozmopolitného spôsobu života i myslenia.
Autor: Zvonko Taneski Autor je literárny kritik