Iracká vláda tesnou väčšinou schválila návrh zákona, ktorý stanovuje, ako sa budú prerozdeľovať výnosy z predaja ropy medzi iracké provincie. Mal by zabezpečiť, aby sa peniaze dostávali aj do regiónov bez ropných polí.
Ide o citlivú politickú a etnickú otázku. Väčšina ropných nálezísk sa nachádza na severe a juhu krajiny, v provinciách, kde žijú prevažne Kurdi a šiiti. Zákon ešte musí prejsť parlamentom, kde sa neočakávajú problémy. Ak prejde, platiť začne v máji. Podľa pôvodných zámerov mal platiť už od začiatku roka.
Okrem prerozdeľovania výnosov stanovuje aj to, za akých podmienok môžu v Iraku investovať zahraničné ropné spoločnosti. Americké, ruské, čínske aj arabské firmy na šancu čakajú už od pádu Saddáma Husajna. Pre politickú a bezpečnostnú nestabilitu a časté sabotáže ropovodov sa zatiaľ držia v úzadí. Ich miliardové investície Irak veľmi potrebuje.
Návrh zákona, ktorý vláda označuje za významný prostriedok na udržanie národnej jednoty a celistvosti Iraku, predpokladá, že peniaze za ropu sa budú prerozdeľovať do 18 irackých provincií podľa počtu obyvateľov.
To by malo uspokojiť sunnitov žijúcich v centre krajiny, kde veľa ropných vrtov nie je.
Zákon dlho narážal na odmietanie Kurdov. Ich ropné polia na severe sú podľa odborníkov najsľubnejšími náleziskami v celom Iraku.
Kurdi sa snažia o autonómiu a doterajší systém prerozdeľovania im vyhovoval viac, pretože peniaze putovali do ich regionálnych pokladníc. Navyše, relatívny pokoj v ich regióne im umožňoval robiť obchody a lákať investorov bez dozoru vlády v Bagdade.
Podľa vlády by spravodlivejšie narábanie s príjmami z ropy mohlo zmierniť spory medzi irackými náboženskými a etnickými skupinami.
Najmä irackí sunniti, ktorí boli počas vlády Saddáma zvýhodňovaní, sú znepokojení ekonomickým a politickým rozmachom šiitov a Kurdov. Schválenie zákona požadovali aj Američania. Podľa nich je nevyhnutným predpokladom na zmiernenie etnického napätia, v čase, keď je Irak na pokraji občianskej vojny.
Iracká ropa
Irak má tretie najväčšie zásoby ropy na svete, asi 115 miliárd barelov.
Peniaze z ropy tvoria 90 percent príjmov štátneho rozpočtu.
Pred vojnou vyťažil Irak 3,5 milióna barelov denne, dnes sú to 2 milióny.
Iracká vláda by chcela zvýšiť ťažbu na 8 miliónov barelov za deň.
O investície do irackého ropného priemyslu zvádzajú boj najväčšie ropné spoločnosti sveta.
