ých okruhov úvodnej polovice pretekov vzdal.
Slovenskí reprezentanti v behu na lyžiach na MS v Sappore v skiatlone na 15 + 15 km klasickou a voľnou technikou s hromadným štartom nezažiarili. Ivan Bátory svoje trápenie so zle vybranými lyžami na klasickú časť pretekov po treťom zo štyroch 3,75 km dlhých okruhov úvodnej polovice pretekov vzdal.
Martin Bajčičák živil šancu na dobrý výsledok až takmer do konca, nakoniec sa školáckou chybou o úspech pripravil. „Ivan si nevybral dobré lyže. Stúpacie úseky, ktoré v tréningoch hravo vybiehal rovno, musel ísť teraz stromčekom, tí najlepší sa mu vzďaľovali. Nemalo význam pokračovať v pretekoch. Na majstrovstvách sveta by sa síce preteky nemali vzdávať, ale prísť do cieľa vyčerpaný vo štvrtej desiatke výsledkovej listiny by nebolo žiadnym ternom. Radšej nech si ušetrí sily na ďalšie štarty,“ komentoval Bátoryho odstúpenie zo skiatlonu tréner Peter Bartoň.
V inej situácii bol Martin Bajčičák. Klasickú časť pretekov zvládol veľmi dobre, na prezúvanie lyží na korčuliarsky úsek prišiel v hlavnej čelnej skupinke, na druhú polovicu skiatlonu vybiehal ako siedmy. Až do záverečného okruhu si túto pozíciu na prelome prvej a druhej desiatky štartového poľa strážil, potom však prišiel skrat.
„V miernom klesaní na začiatku posledného kola som na chvíľočku stratil koncentráciu a zrazu som bol na zemi. Školácka chyba. Moja. Môžem si za to sám. Kým som sa pozbieral, balík najlepších mi ušiel na dvadsať-tridsať metrov,“ priznal niekoľko hodín po pretekoch Martin Bajčičák, ktorý nakoniec dobehol do cieľa na 18. pozícii.
„Chcel som sa dotiahnuť späť, ale oni mali rýchlosť, ja som sa len opäť rozbiehal. Priznávam, mal som toho v tej chvíli už plné zuby. Nedalo sa. Ťažko mi je odhadovať, ako by to dopadlo, keby som sa v tej skupine udržal až do záveru. Viem však, že nohy som mal už v tej chvíli dosť roztrasené.“
Pádov v týchto pretekoch bolo viac, ako býva zvyčajne. Azda najhoršie skončil Čech Martin Koukal, ktorý po hromadnom páde veľkej skupiny hneď v prvom prudkom zjazde končiacom sa nepríjemnou ľavotočivou zákrutou, nemohol v pretekoch pokračovať. Našťastie, vyšetrenia v nemocnici nepotvrdili žiadnu zlomeninu, len veľa podliatin.
Po pretekoch sa hovorilo o bezpečnosti trate. „Ja si nemyslím, že trať bola technicky nebezpečná, skôr by som ju charakterizoval ako fyzicky nesmierne náročnú. Myslím si, že pády boli ovplyvnené predovšetkým únavou. Ani na jednom z okruhov neboli úseky, na ktorých by sa dalo vydýchnuť. Zjazdy boli krátke a strmé, aj na nich bolo treba pracovať. Nohy plné laktátu nedržia tak, ako sme zvyknutí. Podmienky sme však mali všetci rovnaké,“ dodal Martin Bajčičák.
