OSLO. Zo 49 zúčastnených krajín deklaráciu proti trieštivým bombám neschválili iba Poľsko, Rumunsko a Japonsko.
Na konferencii sa však nezúčastnili niektorí kľúčoví výrobcovia zbraní, medzi nimi USA, Rusko, Izrael a Čína. Svojho zástupcu nevyslala ani Austrália, India či Pakistan.
Trieštivé bomby sú naplnené stovkami malých trhavín, ktoré sa po výbuchu rozosejú po rozsiahlom území, niektoré však nevybuchnú hneď.
Tie môžu „spať" i niekoľko rokov a potom spôsobiť poškodenie i po skončení konfliktu, často civilnému obyvateľstvu.
V juhovýchodnej Ázii tvoria až 60 percent obetí kazetových bômb deti, upozornila medzinárodná Koalícia proti kazetovej munícii. Tieto zbrane boli použité pri konflikte v Kosove, nedávno aj v Iraku, Afganistane a Libanone.
OSN odhaduje, že v minuloročnej vojne so šiitským hnutím Hizballáh v južnom Libanone zhodil Izrael asi štyri milióny kazetových bômb, pričom 40 percent z nich pri dopade neexplodovalo. Za to ho kritizovali aj Spojené štáty.
Práve deti sú najzraniteľnejšou skupinou, pretože ich môže lákať malá veľkosť, tvar i žiarivé farby týchto zbraní.
Deklarácia zatiaľ nikoho nezaväzuje. „Nie je to právny dokument. Je to však vyhlásenie politickej vôle," povedal Steve Goose z organizácie Human Rights Watch, ktorá presadzovala zákaz.
