"Za tých pár dní na konci týždňa sa o sebe dozviete viac ako u psychológa alebo na detektore lži. Lebo, pravdupovediac, nikto nie je schopný vás viac oklamať, ako ste sa schopný oklamať sám. Týka sa to veku, záujmov, vzťahov, vlastných síl i predsavzatí. Podľa tých pár dní na konci týždňa, ak ste k sebe len trošku úprimný, zistíte, či ste ešte dieťa, adolescent, dospelý alebo starý človek. Či chodíte rád do práce alebo už iba z posledných síl. Ako ste na tom ekonomicky, ako sa s vami cíti váš partner. Ak ste museli vlastného psa presviedčať, aby išiel s vami aspoň na chvíľu von, a potom vám neprinesie na vychádzke ani aport, netreba sa už nad tým zamýšľať, veci sú jasné. Tu už ani klamlivá psychohygiena nepomôže.
Keď som bol dieťa, mal som rád víkendy. Vtedy tomu tak nikto nehovoril. Volali sme to voľná sobota, teda, ak nebola pracovná-subotnik. Spoločenská dohoda však bola, že sa to dopredu vyhlásilo. Rodičia sa s rozkošou zavreli do bytov ako do ulity a užívali si slobodu v totálnej izolácii, a my deti sme sa rozbehli do blízkych lesov myjavských kopaníc. V zime na zamrznuté jazero a sánkovacie kopce. Víkend prebehol tak rýchlo, že som si nestihol napísať ani domáce úlohy. Krásne obdobie. Potom prišli víkendy, keď sme číhali na to, aby rodičia vypadli na prechádzky, a to čím dlhšie, tým lepšie. Najlepšie, keď išlo o dvojdňové rodinné návštevy, na ktorých ste sa nemuseli zúčastniť. Vtedy bol voľný byt, niekedy dva, ba aj tri. Záležalo, koľko ste mali kamarátov. Prvé pokusy o sex. Veľa neúspešných, niekoľko skokov z obloka pri predčasnom príchode rodičovstva, ale potom i prvé úspechy, sladučké a nezabudnuteľné, ako víkendy, čo sa pamätajú navždy. Krásne obdobie. Aj študentské časy sú obdobie, na ktoré človek rád spomína. Pikantné na tom je, že v tom období všetky dni splynuli na jeden obrovský víkend, vrátane prvých májov a iných štátnych ideologických výmyslov, ktoré sme spravidla trávili v posteli na internátoch a podnájmoch, zistiac, že čo sa deje tam vonku, je diametrálne iné a nestojí to za to, aby sa nekončiaci víkend oplatilo prerušiť. Pasca, v ktorej váš nezáujem motivoval iných, aby sa od starších súdruhov naučili manipulovať vaše budúce víkendy. Nečudo, že v snahe neprispôsobiť sa ich predstavám sa potom tie naše končili na chatách a bytoch v izolácii, pri chľaste, aby ste otrávený nastúpili v pondelok do práce a netrpezlivo čakali na budúci víkend, ktorý sa so železnou pravidelnosťou opakoval. Mali ste však istotu, že ste dospelý. Otrasné obdobie. Von z neho sa dalo iba kutilstvom, stavaním vlastného sveta, do ktorého ste púšťali čoraz menej ľudí, ale zato viac priateľov. Pracovné víkendy, v ktorých sa murárčilo, stolárčilo, mudrovalo a pilo pivo, ukázali cestu z pasce, ktorá zavrela veľa mojich rovesníkov. Samovraždy, emigrácie, drogy a alkohol. Preplávať týmito víkendmi bolo umením. Teraz volám na psa aport, díva sa na mňa ako na idiota a ja viem, že som starý muž, ale rozhodnutý niečo s tým urobiť. Už tento víkend."
