"Vidíš? Jedna palička je slabá, ale keď sú tri spolu, sú silné. Nikdy nezabudni spolupracovať s priateľmi!"
Takto sa v Japonsku deťom vysvetľuje, aké je dôležité mať priateľov. Vzniklo to na základe legendy, podľa ktorej si šogún Móri Motonari (okolo roku 1500) zavolal svojich troch synov, aby im dal ponaučenie, on však pri vysvetľovaní vtedy použil tri šípy.
Ale aj toto je pekné. Jeden japonský komik hovoril v televízii, že keď bol malý, mama ho chcela prihlásiť do "juku", čo je špeciálna súkromná škola, kde majú deti extra lekcie ešte aj po riadnom vyučovaní. Otec bol však proti. Vzal syna k rieke a povedal mu: "Radšej než tvrdo študovať na juku, ti radím mať veľa priateľov. To je pre život dôležitejšie!" Potom vzal korytnačku, ktorú našiel na brehu rieky, obrátil ju horeznačky a pokračoval: "Korytnačka je na tom rovnako. Bez niečej pomoci sa nedokáže pohnúť." Divožijúca korytnačka však bola taká silná, že vystrčila svoj dlhý krk a nakoniec si pomohla sama. Keď som to počul, veľmi ma to pobavilo.
Bol som ako tá korytnačka, alebo prinajmenšom som chcel byť ako tá korytnačka, keď som odišiel z Japonska. Bol som presvedčený, že nech budem žiť kdekoľvek na svete, poradím si. Nový jazyk, nová kultúra a veľa ďalších nových vecí, to všetko na mňa čakalo. A ja to všetko pomaly, ale isto prekonávam. Iba jedno ma ťaží, priatelia!
Nájsť si na Slovensku priateľov je pre mňa veľmi ťažké. A to je jeden z dôvodov, prečo tu necítim pevný bod. Mnohí si o mne myslia, že robím v tejto krajine veľa zaujímavých vecí, že som už plne integrovaný, ale ja to tak necítim. Keď sa napríklad so ženou pohádame, sadnem do auta, vytiahnem mobil a pozerám do zoznamu. Mám tam veľa čísel, ale všetko sú to skôr moji známi. Nemám nikoho, komu by som mohol na istotu zavolať a povedať: "Ahoj, ako sa máš? Len som ťa chcel pozdraviť." Naštartujem teda auto, vozím sa po Bratislave a pýtam sa sám seba: "Kam sa podejem?" Najčastejšie skončím v nejakej kaviarni alebo v kníhkupectve. Neviem prečo, v kníhkupectve sa vždy upokojím. Viacerí mi už radili: "Poznám tu zopár Japoncov, môžem vás zoznámiť!" Úprimne povedané, tento nápad neberiem! Vari to znamená, že Japonec musí mať kamarátov Japoncov? Keby to tak bolo, zbalím si veci a idem do Japonska.
Myslím si, že to môže byť vekom. Dobré priateľstvá sa uzatvárajú v škole. Najlepší kamarát je obyčajne niekto, s kým sme chodili na strednú školu alebo na univerzitu. Možno, že je prekážkou priateľstva moja nedostatočná slovenčina. Lenže pred takými siedmimi-ôsmimi rokmi som ešte nehovoril dobre po anglicky, a mal som veľa kamarátov v Austrálii aj v USA.
Nemám tu kamarátov. Preto je mi táto krajina taká vzdialená.
