V žilinskej Považskej galérii umenia otvorili výstavu s gastronomickým názvom Ke-ba-bb, čo sú hlavne skratky miest, v ktorých pôsobia výtvarné akadémie. Malo ísť o výber tých najlepších ingrediencií zo zimných prieskumov prác študentov. Z názvu sa dalo čakať, že pôjde o ochutnávku aktuálneho vizuálneho umenia slovenského dorastu. To stále rado provokuje, pomenúva a oslovuje v duchu niekedy obsahovo vyprázdneného shockingu.
Žiaľ, mnohokrát sa stáva, že keď vyložia na expozičný stôl galérie len tie najvydarenejšie delikatesy, všakovaké chute sa pomiešajú a príde opačný efekt. Nie vždy sa na reprezentatívnej výstave z prieskumov objavia len tie najlepšie sústa, ocenené školskými komisiami.
Natíska sa tiež otázka, či musia na pôde dnes už provinčnej galérie, ktorá nie je situovaná blízko relevantných akademických centier, saturovať prvú ligu umeleckými výkonmi výtvarného dorastu. A to v časoch, keď sa hlavne na perifériách bolestivo vytráca kvalitná výstavnícka prax. Z ekonomického hľadiska to možno chápať, lebo aj tu platí nekompromisná úmera, čím menšie mená, tým menší rozpočet na výstavu, hlavne že sa v rámci kultúrnej štatistiky niečo deje.
Je potešiteľné, že Považská galéria umenia má výstavu študentských prác z prieskumov vo svojej odbornej profilácii ako jeden z dlhodobých konceptov, čo zaviedlo ešte predošlé vedenie v 90. rokoch. Časom sa stala z prestížnej a ostro sledovanej prehliadky mladého akademického umenia len koncepčne prebratá, tematicky vyprázdnená a nesúrodo vyzerajúca, cyklicky sa opakujúca recepcia. Návštevníkovi z toľkých kulinárskych výkonov hrozí takmer strata chuti.
Autor: Pavel Urban (Autor je výtvarný teoretik a nezávislý kurátor)
