Režisér Michal Náhlík má vo Zvolene za sebou už päť inscenácií. Päť rokov po uvedení jeho tunajšieho úspešného titulu Smrť v ružovom o speváčke Edith Piaf prijal ponuku opäť. A opäť sa sústredil na ženu.
„Rok som hľadal vhodný text. Dramaturgička Uršuľa Ferenčuková prišla napokon s Medeou Jeana Anouilha. Bol som prekvapený, že u nás dovtedy nebola preložená, hneď sme tak urobili,“ hovorí režisér inscenácie Medea, ktorú do slovenčiny preložil Ľubomír Vajdička. Dnes o 18.30 má premiéru vo zvolenskom Divadle J. G. Tajovského.
Jean Anouilh čerpá námet z antickej mytológie. Tá dáva základ jeho poetike, ktorú Náhlík považuje za nadčasovú. Jeho tím si text prispôsobil zase svojej poetike. „Sledujeme posledné hodiny Medeinho života, ktoré sa v dramatikovom poňatí odlišujú od pôvodného antického príbehu,“ hovorí Náhlík.
Medea so svojím osudom bola podľa neho veľmi moderná žena, preto sa rozhodol ponúknuť divákom modernú inscenáciu o modernej dobe a jej nadčasovosť zvýrazniť scénou, hudbou i kostýmami.
Ťažiskom hry sú dialógy o láske a jej strácaní, o vnímaní zla, vášni, ženskej sile, smrti, o možnostiach a nemožnostiach odpustenia, o hre bohov. Jej súčasťou je aj päť naživo spievaných pôvodných piesní Miloslava Kráľa na texty Martina Sarvaša.
„Je úžasné prečítať si dobrý text, v ktorom hrá hlavnú úlohu žena,“ hovorí o výbere. Oceňuje aj dobre rozohrané konflikty a výbornú katarziu. „Antická dramatická spisba je nepísaná biblia, rád som z nej čerpal. No mal by som strach z klasickej veršovanej antickej drámy na veľkej scéne. Pôsobivejší je pre mňa komorný príbeh. Aj preto som zvolil namiesto klasického modelu „kukátkového“ hľadiska arénu. V nej môžu byť herci aj diváci na dosah ruky.“
Autor: ea
