Idi Amin sa k moci dostal po štátnom prevrate v roku 1971. Uganda ho prijala za svojho prezidenta a on veselému a šťastnému davu sľuboval, že ich krajina zažije slobodu a bude prosperovať. To na strane jednej. Na strane druhej sa ukázal ako klasický diktátor a pripisuje sa mu tristotisíc mŕtvych.
V tomto predoscarovom čase sa o ňom znovu hovorí – pretože vo filme Posledný škótsky kráľ ho zahral Forest Whitaker a zahral ho vynikajúco. Stávkové kancelárie predpokladajú, že cenu americkej akadémie pre najlepšieho herca dostane on.
Svojej postavy sa Whitaker chytil v štýle hesla: Monštrum už poznáme, teraz ukážme človeka. Jeho Amin má v tvári nekontrolovaný a priamy výraz, snáď by nás chcel nenápadne presvedčiť, že mu vôbec nedochádza, ako dokáže terorizovať a tyranizovať. Bojí sa prejaviť strach, ale prejavuje ho, cíti sa sám a ak v niekom vycíti nezištného človeka, okamžite si z neho spraví najlepšieho kamaráta a chráni si ho ako synčeka.
Whitaker nemusel ľudskosť prácne hľadať medzi riadkami. Veľkú robotu už za neho spravil scenár. Na filmového Amina zopárkrát doľahne ťažká hodina – sťažuje sa, že sám nevie, kam ho prúd ťahá. Býval to chudobný chlapec, čo od rána drel a znášal bitky. Zrazu je prezidentom a všade okolo sú zase len nepriatelia.
Ak si odmyslíme Whitakerovo živé predstavenie a hovoríme len o koncepte príbehu, nenatrafíme na nič nezvyčajné.
O zodpovednosti, zločinoch a osobných tragédiách politických vodcov sa v posledných rokoch nakrúcalo dosť. Len sám Alexander Sokurov nakrútil film Moloch o Hitlerovi, Telets o Leninovi i Slnko o japonskom cisárovi Hirohitovi.
Také filmy sú vždy viac ako bezrozmerné riadky v učebniciach dejepisu. Zvyčajne hovoria, že ľudia nikdy nie sú iba chladné stroje, a preto by ich nikto nemal strojovo súdiť. Lenže zostáva otázka, či sa potom kinosály neroznežnia príliš.
S Hitlerom bol napríklad veľký problém, keď sa nakrútil film Pád tretej ríše. Nemálo divákov sa sťažovalo, že sa pri sledovaní jeho posledných dní museli veľmi snažiť, aby premohli emóciu súcitu. Báli sa, či nebola nemiestna. Aj herec Bruno Ganz potom povedal, že mu pri nakrúcaní veľmi pomohol švajčiarsky pas – slúžil ako citová bariéra medzi jeho srdcom a filmovým kostýmom.
Film Posledný škótsky kráľ veľa výčitiek nevzbudzuje, jeho príbeh a pohľad na Idiho Amina je celkom vyvážený. Na Ugandu sa príliš nesústredí, skôr je o západnom svete, jeho zodpovednosti a slabosti podľahnúť šarmu osobnosti, ktorá má silu rockovej hviezdy.
Režisér Kevin MacDonald pre Reuters povedal: „Amin bol frankensteinovská príšera vytvorená Britmi. Povýšili ho v armáde a podporili jeho prevrat. Film odkazuje na nebezpečenstvo medzinárodného zasahovania.“ U nás by sa film Posledný škótsky kráľ mal premietať v apríli.
