LONDÝN. Britskí vojaci sa postupne stiahnu z Iraku, oznámil včera premiér Tony Blair a zverejnil harmonogram, ako budú Briti vojakov z Iraku sťahovať. Práve vyslanie vojakov v roku 2003 Blaira pripravilo postupne o jeho popularitu. Premiér na sklonku kariéry aspoň oznamuje, že iracké dobrodružstvo sa chýli ku koncu a chce tak ukončiť debatu, ktorá ho už unavuje. Úplný koniec irackej misie by mal prísť do roku 2008.
Rozhodnutie Britov stiahnuť sa prichádza v čase, keď naopak Američania vyšlú do Iraku ďalších 21–tisíc vojakov. Tí však budú operovať na miestach, kde sa denne zabíja, útočí a strieľa.
Situácia na juhu Iraku, kde sú Briti, je v porovnaní s Bagdadom oveľa pokojnejšia. To je pre Britov argument na stiahnutie – tvrdia, že situácia sa tam už vracia do normálu.
Do konca leta odíde z Basry 1600 britských vojakov a ich počet sa do Vianoc bude ďalej znižovať. „Časom budeme môcť ísť ešte ďalej, možno pod hranicu päťtisíc,“ vyhlásil Tony Blair v dolnej komore parlamentu.
Rýchlosť sťahovania závisí od bezpečnostnej situácie. Dnes tam pôsobí 7100 britských vojakov.
„Problémy v Iraku zostávajú hrozivé,“ priznal Blair. Počet vrážd a únosov na juhu však klesol a obnova oblasti pokračuje. Tento krok podľa neho tiež ukáže, že Briti nezamýšľajú zostať v krajine dlhšie, ako je nevyhnutné.
Úplný odchod v roku 2008
Ide o koncovú časť vojenskej partie o Irak, hodnotia Blairove slová politickí analytici. Jednotky, ktoré zostanú v Iraku aj v roku 2008, budú pomáhať predovšetkým pri ochrane hraníc a zásobovaní.
Bývalý maršál letectva Tim Garden povedal, že Blairova politika prináša aj značné riziká. Nižší počet vojakov bude zodpovedať za rovnako veľkú oblasť, kde sa môže situácia rýchlo zhoršiť.
Iní komentátori však tvrdia, že práve prítomnosť britských vojakov násilie provokuje. Čiastočne to potvrdil aj Blair, podľa ktorého násilie v Basre je väčšinou namierené proti vojakom.
Opúšťajú Američanov?
Spojené štáty prijali správu pokojne a zjavne pre nich nebola prekvapením.
„Naša koalícia zostáva neporušená,“ reagovala šéfka diplomacie Condoleezza Riceová. Viceprezident Dick Cheney povedal, že Briti si na juhu spravili svoju prácu a pre Irak je len dobre, že prevezme správu do svojich rúk.
Analytici poukazujú na skutočnosť, že rozhodnutie Downing Street je v priamom protiklade s postupom prezidenta Georgea Busha, ktorý vojenskú prítomnosť v Iraku posilňuje.
Blair ešte v utorok v noci telefonoval do Bieleho domu a Busha o pláne informoval. „Sme radi, že situácia v Basre sa zlepšila dostatočne, že sú schopní odovzdať kontrolu Iračanom,“ reagoval hovorca Bieleho domu.
Americké výzvy
Rozhodnutie Londýna určite využijú americkí demokrati. Návrhy na stiahnutie vojakov z Iraku predkladala v poslednom čase senátorka Hillary Clintonová i Barrack Obama, obaja uchádzači o prezidentský post. John Kerry, ktorý prezidentský súboj s Bushom prehral, už šéfa Bieleho domu vyzval, aby si z Británie bral príklad.
„Hlavný spojenec Ameriky v Iraku sa rozhodol, že harmonogram postupného sťahovania je jediná rozumná politika, ktorá prinútila Iračanov prevziať zodpovednosť,“ povedal Kerry.
Aj Dáni a Litovčania stiahnu vojakov z Iraku
Dánsko plánuje vojakov z Iraku stiahnuť spoločne s Britmi. Dáni majú v Basre približne 470 vojakov, ktorí na juhu krajiny slúžia pod britským vedením.
Aj Litva vážne uvažuje, že zníži svoje sily alebo úplne odsunie 53 litovských vojakov. Pripustila to hovorkyňa ministerstva obrany. Mandát litovskej misie sa skončí v auguste a Vilnius už možno nepristúpi k jeho ďalšiemu predĺženiu. Ide o prvý náznak zo strany Litovčanov, verných amerických spojencov, ohľadom možnej redukcie alebo stiahnutia svojej jednotky z nepokojnej blízkovýchodnej krajiny. (čtk)
Bulhari v Iraku zostávajú
Bulharský parlament včera naopak schváli predĺženie mandátu vojenskej misie Bulharska v Iraku o jeden rok. Sofia vyšle v marci do Iraku nových 155 vojakov, ktorí nahradia doterajší kontingent. Mandát bulharskej misie by mal vypršať v marci 2008. Jej úlohou bude ochrana tábora pre iránskych utečencov v Ašrafe, asi 70 kilometrov severne od irackej metropoly Bagdad.
Počet koaličných síl
USA - 132–tisíc
Veľká Británia - 7 100
Južná Kórea - 3200
Poľsko - 900
Austrália - 900
Gruzínsko - 800
Rumunsko - 600 - 865
Dánsko - 460
Salvador - 380
Bulharsko - 150
Zdroj: Globalsecurity.org a BBC
Autor: čtk, hud
