BRATISLAVA. Rozdiel v odmeňovaní mužov a žien na Slovensku sa prejavuje aj vo vnútri jednotlivých odvetví. Ukázala to aj práve dokončená štúdia IVO - Ženy, muži a vek v štatistikách trhu práce - autorky Jarmily Filadelfiovej.

Napríklad v školstve bola hodinová mzda žien v roku 2005 v priemere o 26 percent nižšia ako u mužov, v zdravotníctve o 18 percent a v obchode až o 35 percent.

Vôbec najvyšší rozdiel bol však v peňažníctve a poisťovníctve, kde sa mzdy žien pohybovali na úrovni necelých 63 percent hodinovej mzdy mužov. Muži v tejto oblasti zastávajú totiž skôr manažérske pozície, a ženy častejšie pôsobia ako výkonné a obslužné pracovníčky s nižším platom.

Čím vyšší plat, tým vyšší rozdiel

Riadenie je v rukách mužov aj v akademickej obci. Štúdia Ženy a muži na univerzitách z roku 2005 kolektívu autoriek z Komenského univerzity ukázala, že ženy nedosahujú ani tretinu najvyšších akademických funkcií, a najčastejšie vykonávajú len funkcie tajomníčok.

Tomáš Bašťovanský z firmy Trexima, ktorá robila prieskum rodových mzdových rozdielov, hovorí, že rozdiely sú odlišné v nízkoplatených u vysokoplatených skupinách, čím väčšie platy, tým väčší je aj rozptyl miezd. Ženy si však niekedy volia viac nefinančných benefitov, ako napríklad pružný pracovný čas, ktoré sa potom v štatisti­kách platov neprejavia.

Vek rozhoduje

U mužov zamestnaných v podnikateľskej sfére hodinová mzda rastie až do veku 40 rokov a potom sa mierne znižuje. Pre odmeňovanie žien to však neplatí.

Hodinová mzda žien všetkých vekových kategórií zaostáva za mzdou mužov. Najvyššie je toto zaostávanie u žien vo veku 35 až 44 rokov a nad 60 rokov.

Prísnu rovnosť medzi pohlaviami dodržiavajú na Slovensku zahraničné organizácie ako British Council.

Menšie rozdiely v platoch sú v nepodnikateľskej sfére, najmä tam, kde sú tabuľkové mzdy. Aj niektorí súkromní zamestnávatelia sa však snažia dodržiavať zásadu rovnosti.

O príčinách rozdielov medzi ohodnotením žiena mužov na Slovenskusme hovorili s expertkou na rodovú rovnosť Oľgou Pietruchovou .

Prečo je Slovensko na konci rebríčka platov žien?

„Ženy väčšinou pracujú vo verejnom sektore v oblasti slabšie platených služieb, navyše na nižších a horšie platených miestach. Ďalším dôležitým faktorom sú pretrvávajúce predsudky a rodové stereo­typy, teda predstavy o „typicky ženskej“ a „typicky mužskej“ práci, ktorá je aj lepšie platená. Rozhodujúci je aj prístup zamestnávateľov.“

Veľké rozdiely sú najmä medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi.

„Hoci vzdelanostná úroveň žien je dokonca o málo vyššia, najmä v súkromnom sektore stále funguje „sklenený strop“, ktorý bráni aj vzdelaným ženám dosiahnuť najvyššie priečky, najmä v ekonomike. Hoci pánske kluby sú prežitkom, mnoho vedení firiem ich doteraz pripomína. Väčšina žien vo vysokých pozíciách pociťuje vyššie nároky a kritickejší prístup ako u svojich mužských kolegov. Navyše, práca v dominantnom mužskom prostredí mnohým ženám nevyhovuje, alebo sa tvrdým pravidlám nezvládajú prispôsobiť.“

Aké opatrenia by malo podľa vás prijať ministerstvo sociálnych vecí?

„Ide najmä o možnosti zosúladiť pracovný a súkromný život - dostatok miest v škôlkach a mimoškolských zariade­niach, ale i zaťahovanie otcov do starostlivosti o domácnosť a deti. Dôležitým faktorom sú takzvané vyrovnávacie opatrenia, napríklad uprednostňovať ženy pri rovnakej kvalifikácii na vrcholové funkcie.“