K aktuálnym spoločenským problémom sa dá postaviť rôzne. Niekto sa k nim nestavia nijako, iný má skrytý názor, ďalší si zvolí cestu radikálneho odporu. Umelci majú možnosť navyše - svoj kritický či ironický postoj k vonkajšiemu svetu môžu pretaviť do podoby diela. Na tomto koncepte vznikla výstava v Bastarte.

Radovan Čerevka reaguje na problematiku rasizmu. Urobil si pár výletov po slovenských mestách a dedinách, vyfotografoval nasprejované nacistické symboly a nápisy a zostrihal ich do videa. Celé to podfarbil veselou pesničkou z detskej relácie Zlatá brána o černochovi Bubu. Na pozadí hákových krížov pieseň stráca nevinnosť a divák sa zamýšľa, či sú pesnička a pouličné výtvory vo vzájomnom kontraste, alebo iba logickým vyústením. A bude rozmýšľať ešte dlho po návšteve výstavy, pretože melódia je chytľavá.

Radek Macke povyšuje zábery z počítačových hier do nástenných digitálnych tlačí. Na krvavé bojové scény v počítačových hrách sme si všetci viac-menej zvykli. Avšak je zvláštne, čo dokáže obyčajný prenos výjavu na iné médium – agresivita a zabíjanie triviálne vyplávajú na povrch, divák zostane udivený nad námetmi hier – obrazov (Teror nie je kóšer, 2006). Vojnu v Iraku kriticky reflektujú Ivan a Juraj Dudášovci tromi objektmi-truhlami, prikrytými americkou, slovenskou a britskou vlajkou. Názov Suvenír z Iraku (2007) hovorí za všetko.

Veľmi sugestívne je video Jana Nálevku (All together now, 2007). Na červenom pozadí sa pomaly odpočítavajú číslice od 49 990 po 3,90. Číslo sa postupne stáva menším, intervaly medzi jednotlivými strihmi i napätie diváka narastajú.

Osudovo pôsobiaci odpočet dopĺňa hudba Aphex Twina, ktorá je so znižovaním čísla čoraz hlasnejšia. Divák intenzívne premýšľa nad významom diela a loví v pamäti: Ide o počty mŕtvych v nejakej vojne? Či o roky existencie homo sapiens sapiens? Odpoveď je prozaickejšia - autor vystrihol a spracoval ceny produktov z reklamného katalógu hypermarketu.

Kurátor Juraj Dudáš to vymyslel dobre - pod názov Proti všetkým sa okrem kritiky vojnových konfliktov, násilia, nacionalizmu či rasizmu predsa dá vtesnať i kritika konzumu. K väčšej vyváženosti chýba zastúpenie umelcov, kriticky reflektujúcich rodové stereotypy, silu médií, globalizáciu či ekologické problémy (Lucia Tkáčová, Aneta Mona Chisa, Eva Filová, Erik Binder atď.) Čo hnevá slovenských a českých výtvarníkov môžete zisťovať do 15. marca.

Autor: Silvia Peťková Autorka je kulturologička