BRATISLAVA. V tatárskej omáčke Hellmann's neboli úlomky skla, ako tvrdila Štátna veterinárna a potravinová správa, ale kryštáliky vínanu vápenatého. Potvrdili to testy nezávislého laboratória molekulovej spektroskopie pražskej Vysokej školy chemickotechnologickej, pri ktorých boli prítomní zástupcovia oboch strán.
Potravinová správa výsledky testov uznala, naďalej však trvá na rozhodnutí stiahnuť výrobok z obehu. „Vo výrobku sme objavili cudzie útvary, ktoré mohli byť pre spotrebiteľa nebezpečné. Museli sme konať rýchlo,“ tvrdí Katarína Fašiangová zo Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave.
Spoločnosť Unilever tvrdí, že kryštáliky vínanu vápenatého vznikajú kryštalizáciou prírodnej konzervačnej látky kyseliny vínnej. Tú omáčka obsahuje na predĺženie lehoty trvanlivosti. „Za najdôležitejšie považujeme potvrdenie nášho predpokladu, že išlo o látku, ktorá nie je pre spotrebiteľov nebezpečná. V nijakom prípade nemôže poškodiť zdravie a nemá vplyv ani na kvalitu výrobku,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti Ľubomír Bratko.
Zástupcovia potravinovej správy trvajú na tom, že konali správne. „Rozpútaná diskusia o tom, či je to sklo, alebo kryštáliky kyseliny vínnej, je iba odpútavaním pozornosti od toho, že v omáčke sa našli tvrdé, ostré cudzie častice, ktoré sa vo výrobku nemajú vyskytovať a spotrebiteľ ich tam neočakáva,“ povedala Blanka Šlosárová zo správy.
Generálny riaditeľ Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Bratislava Kamil Boleček tvrdí, že nebezpečné môžu byť aj kryštály vínanu vápenatého. „Stojíme za rozhodnutím. Našli sme predmety, ktoré imitovali sklo, preto sme výrobok museli zaradiť do výstražného systému,“ hovorí.
Kryštáliky pripomínajúce sklo našli potravinári v piatich štvrťkilových baleniach omáčky s dátumom spotreby 27. marca 2007. V sobotu výrobca celú šaržu stiahol z predaja.
Nebol čas úlomky do hĺbky analyzovaťO testovaní údajne nebezpečnej omáčky Hellmann's sme sa rozprávali s vedúcou oddelenia hygieny potravín Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Bratislava KATARÍNOU FAŠIANGOVOU.
Ako ste sa o údajnom skle v omáčke dozvedeli?
„Upozornila naň spotrebiteľka, ktorá si omáčku kúpila v jednom z bratislavských obchodov v sobotu 10. 2. V nedeľu omáčku použila pri varení a na ostrý predmet pripomínajúci sklo narazilo jej dieťa. Spotrebiteľka upozornila potravinovú správu cez email, nám sa s ňou podarilo skontaktovať až vo štvrtok. Hneď po zistení podrobností inšpektori z predajne odobrali všetkých päť balení omáčky, ktoré v obchode boli a doručili ich na analýzu. V piatok doobeda sme z každého balenia izolovali do desať úlomkov pripomínajúcich sklo vo veľkosti 0,5 až 2 milimetre.“
Na základe čoho ste určili, že ide o sklo?
„Podnet vzišiel zo sťažnosti spotrebiteľa na sklo. Keďže bol piatok, museli sme konať rýchlo, aby v prípade nebezpečenstva neostal výrobok celý víkend v obehu. Úlomky sme podrobili akreditovanej senzorickej analýze, ktorá rýchlo odhalí problém. Päť odborníkov skúmalo úlomky pomocou zmyslov, najmä zraku a hmatu. Všetkých päť usúdilo, že ide o úlomky skla. Preto sme hneď začali aj s ďalšími doplnkovými analýzami.“
Dokázali jednoznačne prítomnosť skla?
„V zložení výrobca uvádza kyselinu vínnu, ktorá môže kryštalizovať. Bežné okyslovadlá sa v priebehu pár minút rozpustia vo vode, preto sme úlomky rozpúšťali v zohrievanej vode i v etanole. Kryštálmi to ani nepohlo. Úlomky sme vystavili 96 % kyseline sírovej, v ktorej sa sklo nerozpúšťa. Úlomky opäť zostali nezmenené.“
Bolo nevyhnutné výrobok okamžite stiahnuť z obehu?
„Samozrejme. Diskusie o tom, či to bolo sklo, alebo niečo iné, odvádzajú od podstaty problému. Vo výrobkoch sme našli nebezpečné cudzorodé útvary, ktoré pri konzumácii mohli mechanicky poškodiť sliznicu a zažívací trakt. Keby sme čakali na potvrdenie skla vyššími analytickými metódami, do pondelka a cez víkend by sa niekto v súvislosti s požitím výrobku zranil, bolo by to ohrozenie spotrebiteľa. Aj keby išlo o kryštály vínanu vápenatého, boli to ostré cudzie predmety, ktoré v potravinách nemajú čo hľadať.
Ako je možné, že dve akreditované laboratória prišli s odlišnými výsledkami?
„Testy u nás boli zamerané na rýchle odhalenie možného rizika. Laboratórium oslovené výrobcom používalo iné metódy. Pre nás bolo dôležité časové hľadisko, nemohli sme si dovoliť do hĺbky pátrať, o čo presne ide. Podstatné bolo, že sme v potravine našli predmet, ktorý mohol byť nebezpečný.“