TRIPOLIS. Slovenský premiér Robert Fico dnes začne oficiálnu návštevu Líbye. Ústredným bodom cesty je stretnutie s Muammarom Kaddáfím, jedným z najextravagantnejších svetových politikov. A nezvyčajné budú aj okolnosti Ficovej návštevy.
Po Číne, kde mal premiér naplánovaný program na minútu a presne sa ho držal, čaká na Fica veľká improvizácia. Môže sa stať, že do poslednej chvíle nebude vedieť, kedy ho Kaddáfí prijme. V Líbyii je to bežné.
„Stretnutie je naplánované na zajtra vo večerných hodinách, zrejme medzi 20. a 22. hodinou,“ povedala včera premiérova hovorkyňa Silvia Glendová. Ostatné stretnutia s líbyjskými politikmi a podnikateľmi majú presne určené hodiny.
Členovia Ficovho tímu už pred cestou pripúšťali, že termín stretnutia s Kaddáfím je otvorený. Slovenský premiér tak bude zrejme odkázaný na telefón od Kaddáfího diplomatického protokolu.
Na tomto stretnutí čaká Fica politicky najháklivejšia časť programu. Hovoriť má aj o piatich bulharských sestričkách odsúdených v Líbyi za úmyselné nakazenie detí vírusom HIV. Z Bratislavy vezie list od Ivana Gašparoviča, v ktorom slovenský prezident podporuje stanovisko Sofie a žiadosť o zrušenie trestu smrti.
Na to, že v programe môžu nastať zmeny, upozorňujú aj skúsenosti slovenského veľvyslanca v Tripolise Jána Bóryho.
„Tu to funguje trochu inak,“ vysvetľuje. „Je to predsa len jediná džamáhíria na svete. Sú tu trochu iné pravidlá, na aké sme zvyknutí.“ A pripomína, čo sa stalo delegácii rumunského prezidenta. Ten už mieril na letisko a domov, pretože sa domnieval, že sa s Kaddáfím nestretne, keď dostal jeho sprievod správu, aby kolónu otočili a za Kaddáfím prišli.
Ficovej návšteve dominujú ekonomické témy. Sprevádza ho skupina podnikateľov a minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Hovoriť by mali aj o 130 miliónovom líbyjskom dlhu voči Slovensku.
V Benghází sú si istí, že na vine sú sestričkyStrohý nemocničný komplex detskej nemocnicice v Benghází nevyzerá ničím zaujímavo.
Klasické kockové budovy s rovnou strechou. Vedľa je bazár s lacnými odevmi. V zdanlivo nudnej detskej nemocnici v druhom najväčšom líbyjskom meste sa však začal neuveriteľne drsný príbeh šiestich zdravotníkov odsúdených na smrť a 427 detí nakazených vírusom HIV. Príbeh, ktorý stále čaká na rozuzlenie.
Koncom deväťdesiatych rokov prišli do Líbye tisícky Bulharov, aby si privyrobili na domáce pomery celkom slušné peniaze. Do vyše 600–tisícového mesta, vzdialeného tisíc kilometrov od Tripolisu, dorazila aj skupina bulharských sestričiek a jeden palestínsky lekár. Vidina zárobku sa veľmi rýchlo premenila na nočnú moru, ktorá im úplne zničila život.
Epidémia
Krátko po ich príchode v roku 1988 sa v jedinej detskej nemocnici v meste začali objavovať prípady detí nakazených vírusom HIV. Vtedajší riaditeľ sa snažil prípad najskôr ututlať. Líbyjský časopis La však opakovane prinášal články o smrteľnej chorobe a mimoriadne slabej hygiene v nemocnici.
Počet nakazených detí rapídne stúpal. V Benghází to vrelo. Išlo o najväčšiu epidémiu HIV zaznamenanú v jednom nemocničnom zariadení v histórii a mamičky chorých detí chceli vedieť prečo?
Režim Muammara Kaddáfího z tragickej epidémie, ktorá stála život už viac ako 50 líbyjských detí, obvinil tím bulharských sestričiek a jedného palestínskeho lekára, ktorí v nemocnici pracovali. O možnosti, že za epidémiou môže byť aj štátna štruktúra, ktorá nedokázala zabezpečiť normálny chod nemocnice, sa v krajine, kde prakticky neexistuje slobodná tlač, ani nediskutovalo.
Nemocnica
„Máte povolenie na rozhovor a novinársku akreditáciu?“ pýta sa detský lekár na chodbe jednej z častí nemocnice.
Asi tridsať rokov stará nemocnica sa po deviatich rokoch od tragédie pomaly spamätala. Podľa lekára, ktorý odmietol povedať svoje meno, má nemocnica medzi domácimi už späť svoje dobré meno.
V čase, keď vypukla epidémia, tam už pracoval. „Bolo to veľmi zlé. Všetci sa báli dať svoje dieťa do nemocnice,“ hovorí. Na lacných kobercoch sú škvrny. Inak to vyzerá až nečakane dobre na to, akú nemocnica po škandále získala povesť.
Stretnutie v kancelárii riaditeľa trvá krátko. Chýba špeciálne povolenie. „Viete, je to veľmi citlivá medzinárodná otázka,“ vysvetľujú, prečo nemôžu o prípade hovoriť a prečo sa nemocnica nemôže fotiť.
Kaddáfí: V pozadí je CIA
Naopak, v centre pre HIV, kde sa liečia nakazené deti, nijaké povolenie netreba. Dris Lago má dcéru Rukiju. Má AIDS. Dris Lago vedie výbor rodičov nakazených detí a celý príbeh pozná až príliš dobre. Nepochybuje.
Líbyjská polícia zatkla 9. februára 1999 23 bulharských občanov. Z úmyselného nakazenia vyše štyroch stoviek detí vírusom HIV nakoniec obvinila päť sestričiek a palestínskho lekára. Skupina je dnes známa ako „bengázská šestka“. V roku 2004 ich odsúdili na trest smrti zastrelením. Po medzinárodom tlaku Najvyšší súd nariadil opakovanie procesu. Ten sa nedávno skončil s rovnakým výsledkom. Znovu trest smrti a znovu silné medzinárodné protesty.
Prečo by bulharské sestričky úmyselne šírili smrteľne nebezpečný vírus a práve medzi nevinnými deťmi? S odpoveďou prišiel v roku 2001 na africkom summite líbyjský vodaca Muammar Kaddáfí. Podľa neho išlo o konšpiráciu proti jeho režimu prostredníctvom agentov CIA alebo izraelského Mossadu.
„Je natočené, ako sa jedna zo sestričiek Kristiana Vulcevová priznáva, že nákazu dostala od cudzinca, ktorý jej za to platil. Celý vírus boli laboratórne testy,“ hovorí Lago, ktorý zastupuje rodičov.
Sestričky aj palestínsky lekár sa na začiatku procesu naozaj priznali. Tvrdia však, že ich k tomu prinútili mučením a dokonca ani nevedeli, čo podpisujú, pretože dokumenty boli v arabčine a prekladateľa nedostali. Dve hovoria, že ich pri vypočúvaní znásilnili.
Lago je presvedčený o ich vine. „Prečo sa nákaza objavila na obyčajnom všeobecnom oddelení, a nie na infekčnom, kde by sme to čakali najviac. A prečo iba tam, kde pracovali Bulhari?“ pýta sa Lago.
Analýzy hovoria opak
Svet Kaddáfího verzii neverí. Obvinení zdravotníci opierajú svoju obhajobu o štúdiu spoluobjaviteľa vírusu HIV, francúzskeho lekára Luca Montaignera a jeho talianskeho kolegu Vittoria Collizziho. Podľa nich niet pochýb, že vírus sa objavil v nemocnici ešte pred príchodom bulharských sestričiek. Na vine mala byť najmä katastrofálna hygiena v nemocnici, kde sa napríklad opakovane používali injekčné striekačky.
Štúdiu podobne ako analýzu odborného časopisu Nature, ktorá na základe genetickej analýzy krvi nakazených detí potvrdila závery správy francúzskeho lekára, líbyjský súd na vedomie nebral.
Výnimočne jednotná medzinárodná spoločnosť, od Ruska, Spojených štátov až po Európsku úniu, ktorej členom je od januára aj Bulharsko, bola verdiktom zhrozená. Naopak, rodiny obetí v Benghází po vynesení rozsudku pred súdnou sieňou oslavovali. Niektorí žiadali okamžitú popravu.
Dohoda možná
Sestričky stále majú šancu. Odvolali sa a opäť bude rozhodovať najvyšší súd. Podľa expertov na severnú Afriku sa medzi medzinárodnou spoločnosťou a Líbyou ešte len začne naozaj vyjednávať. Na konci by malo byť zrušenie trestu smrti.
V iné riešenie ako popravu verí aj Lago. Podobne ako väčšina rodičov nakazených detí dúfa, že namiesto smrti dostane peniaze na liečbu svojej dcéry až do konca jej života. Mesto chce nové zdravotnícke centrum a štát kompenzácie v podobe desiatich miliónov za každé nakazené dieťa. Presne takou sumou za každú obeť teroristického útoku na let Pan Am v roku 1988 sa Kaddáfí pred niekoľkými rokmi vykúpil z medzinárodnej izolácie a sankcií, ktoré zastavili v krajine čas.
Bulharsko však zaplatiť nechce. Podľa Sofie by tým de facto priznalo vinu za niečo, čo sestričky nikdy neurobili.
Wail Busneina, ktorý mal dvanásť, keď sa nakazil HIV, je pokojný. Viac ako kompenzácie ho trápi, že ho odmieta spoločnosť. Nechceli ho na univerzite, je nezamestnaný, všetci ho považujú za nepriateľa, nemôže sa oženiť.
Stĺpček Mariána Leška
Cesta do Líbye
Dnešná cesta premiéra do Líbye sa od odloženej spred mesiaca odlišuje. Teraz už ani jeho hovorkyňa nehovorí, že Robert Fico otázku bulharských sestier sám od seba neotvorí. Aj v oficiálnom dokumente k návšteve sa píše, že „delegácia vyjadrí podporu Bulharsku pri riešení situácie, ktorú vyvolalo rozhodnutie líbyjského súdu“. Minister Kubiš, ktorý sa na to najviac chystal, v delegácii nie je, lebo má prácu v New Yorku, takže to zostáva na premiérovi.
Robert Fico však necestuje do Tripolisu z toho dôvodu, aby osobne prezentoval stanovisko Európskej únie, ale aby otvoril témy líbyjského dlhu, modernizácie jej leteckého parku v našich opravovniach a aby vytýčil „nové perspektívne oblasti spolupráce“. Premiérovi treba zaželať veľa úspechu. Ak by jeho cesta nemala ekonomický efekt, bola by len prejavom zahraničnopolitickej orientácie Smeru, ktorý už pred pár rokmi hovoril o „samostatnej koncepcii a vlastných postojoch SR ku krajinám ako Kuba, Čína, Vietnam, Bielorusko, Líbya“. Cesta za Kaddáfím len pre demonštráciu „samostatnosti“ by bola úplne zbytočná.
;)
Autor: Tripolis, Benghází
