Hádzanári Sečoviec nielenže v najvyššej slovenskej súťaži nekončia, ale v sobotu sa po výhre 27:18 nad Topoľčanmi vrátili do boja o tretie miesto v skupine B. Pred Topoľčanmi majú bod náskok, a ak si ho v zostávajúcich dvoch kolách udržia, vyhnú sa boju o záchranu.
„To by pre Sečovce bola tá najlepšia správa. Mali by sme dostatok času pracovať s mládežou a vlastnými odchovancami, aby sa klub seriózne pripravil na ďalší ligový ročník,“ tvrdí František Cibere, nový tréner Sečoviec.
Keď klubu hrozil zánik, odišiel dovtedajší kouč Štefan Rapač radšej trénovať michalovskú mládež. Cibere sa pobral opačným smerom. „Som rodený Michalovčan, michalovských žiakov vediem doteraz.“
Sečovce hrozbu bankrotu odvrátili, ekonomická situácia v klube naďalej nie je ideálna. Cibere však na ponuku kývol okamžite. „Zobral som to z lásky k hádzanej. Sám som ju hrával, syn Marcel sa jej venuje v Košiciach a hráva ju i druhý syn Valér. A manželka Magdaléna kedysi reprezentovala Odevu Michalovce. Hádzaná je akýsi môj kruh života,“ tvrdí Cibere. „Záleží mi na tom, aby sa na Zemplíne hrala i naďalej.“
S mužstvom, ktoré v najhoršom opustil len Lukáš Gamrát (Nyíregyháza), stihol Cibere zvíťaziť po dvoch tréningoch. Sečovčania jeden a pol mesiaca netrénovali, no trénerova taktika zabrala. „Loptu dostali do ruky len štvrtok a piatok pred zápasom, no prízvukoval som im, že musia predať svoje meno. Zabralo, no vyhrané stále nemáme. Naďalej platí, že bude menší zázrak, ak sa nám podarí zachrániť,“ uzavrel realisticky.