BRATISLAVA. Euroskeptici po niekoľkých mesiacoch mlčania znovu rozbehli kampaň proti euru. Neprekáža im len euro, ale celá únia. Prekáža im tlak na harmonizáciu daní, drahý sociálny systém vo väčšine krajín a veľký vplyv Bruselu v dôležitých ekonomických otázkach.
To sú dôvody, prečo si ekonóm Konzervatívneho inštitútu Peter Gonda myslí, že prínosy eura sú menšie ako nevýhody. Povedal, že je nevýhodné, aby sme euro zaviedli už v januári 2009. Viacerí ekonómovia nesúhlasia. Tvrdia, že inštitút neprišiel s výpočtami, ktoré by spochybnili analýzu Národnej banky, podľa ktorej sa euro oplatí zaviesť čo najskôr.
„Slovensko by skorým vstupom podporilo politickú centralizáciu Európy, čo by znamenalo tlak na vyššie dane a finančne náročnejší sociálny systém,“ povedal Gonda. Nesúhlasí s argumentmi vlády a Národnej banky, že euro nám zvýši ekonomický rast a životnú úroveň.
Členka predstavenstva VÚB banky a bývalá viceguvernérka centrálnej banky Elena Kohútiková povedala, že v nasledujúcich 20 rokoch by sa hrubý domáci produkt mal len pre vplyv eura zvýšiť asi o pätinu oproti tomu, keby sme euro nezaviedli. „Nevidela som od inštitútu žiadne prepočty, ktoré by vyvracali celkové prínosy zo zavedenia eura,“ povedala. Gonda priznal, že inštitút prepočty nemá. Kohútiková dodáva, že euro pomáha už teraz. „Mnohí zahraniční investori prišli aj preto, lebo vedia, že o dva roky tu už nebudú mať kurzové riziko.“
Inštitút odmieta euro aj pre snahu niektorých štátov zjednotiť priame dane. „Spájať eurozónu s harmonizáciou daní nie je korektné, lebo to sú dve odlišné veci,“ povedal analytik UniBanky Viliam Pätoprstý. Ak by sa priame dane harmonizovali, zasiahlo by to celú úniu, a nielen štáty, ktoré majú euro. Zladenie priamych daní je však v súčasnosti nemožné, pretože si to vyžaduje súhlas všetkých členov únie.
