Zdeněk Troška nie je len tvorcom divácky úspešných filmových rozprávok a komédií. Je aj operným režisérom, rozhodnutým vyrvať klasické diela z rúk samozvaných przniteľov. V radikálnej (verbálnej i scénickej) opozícii voči modernizujúcim výkladom inscenuje opery „tradične“ - ako ich skomponovali autori a ako by ich na mieste diváka chcel vidieť on sám. Teda iluzívne, na realisticky kašírovanej scéne, v dobovo verných kostýmoch.
Je právom tvorcu vtisnúť dielu pečať poetiky, ktorej verí. Ale je jeho profesionálnou povinnosťou, byť pri jej naplnení dôsledný. A to sa Zdeňkovi Troškovi v najnovšej košickej inscenácii Gounodovho Fausta a Margaréty podarilo ešte menej, ako vo vlaňajšej (divácky rekordne úspešnej) Rusalke.
Obecenstvu sa síce rozprávkovou scénou aj renesančnými kostýmami zavďačil, režisérsky sa však veľmi nepochlapil. Sólisti sa bezradne potulujú javiskom, milenci adresujú „ľúbim ťa“ z rampy do obecenstva, držiac sa za srdce, prípadne naaranžovaní v klišéovitom súsoší. Zboristi si ustavične vzájomne kývajú, alebo štrngajú dávno vypitými pohármi. Masové výjavy sú mohutnou scénickou konštrukciou vytláčané na proscénium, pomedzi zbor sa snažia prebiť baletné páry. Jednou z mála pointovaných scén je Valpurgina noc (Ondrej Šoth a jeho tanečníci jednoducho vedia, čo je divadlo), akurát v celkovej koncepcii pôsobí ako fragment z iného predstavenia.
Hodnotnejšou zložkou inscenácie je hudobné naštudovanie. Orchester pod vedením bratislavského dirigenta Dušana Štefánka hral technicky isto, výrazovo, farebne. Prekvapením inscenácie je čerstvý absolvent triedy Sergeja Kopčáka, Ondrej Mráz, vokálne impozantný, pohybovo disponovaný, fyzickým typom ideálny Mefisto. Mladý tenorista Peter Berger (Faust) ukázal, že jeho perspektívny materiál krásne dozrieva, naberá na farbe i objeme. V kompaktnosti výkonu prekonal aj skúseného prvopremiérového protagonistu Ľudovíta Ludhu. Katarína Michaelli sa mäkkým svietivým sopránom viac blížila k vokálnemu ideálu Margaréty, ako málo výrazná Lucia Knoteková. Kvalitný výkon podal tiež Jozef Benci (Mefisto), v postave Valentína úspešne debutoval laureát vlaňajšej trnavskej súťaže, mladý český barytonista Jakub Pustina.
Košičania Zdeňka Trošku milujú. On im však ponúkol len kolorované obrázky. A režisérsky kumšt ako zo začiatku 20. storočia.
Autor: Michaela Mojžišová (Autorka je hudobná publicistka)
