Bratislava 19. februára (TASR) - Slovenské národné múzeum v Bratislave pripravilo pri príležitosti jubilea Kornela Földváriho výstavu Jeho 75-ročný kultúrny život.
Svojho duchovného sponzora si uctilo množstvo karikaturistov, ktorí mu urobili výstavu z veselých obrazových gratulácií. Ľubomír Kotrha mu postavil pomník s veľkou ostrou ceruzou, Marián Bachratý ho obdaril plnou mocou na oslavu 75-tich narodenín, Kazo Kanala svojho kamaráta vysiela do sveta s veľkým batohom po zážitky, Pavel Taussig ho pasoval za knihomoľa, Ladislav Belica mu venoval cyklus ex librisov, Marián Vanek nakreslenú tortu a Věruna Melčáková - Juneková množstvo srdiečok. Ernest Svrček jubilanta zakolážoval do vtipných situácii na vernisáži aj v byte, Jozef Schek si z neho strieľa, "tunelár" Laco Torma mu zakázal rýchlosť nad 75. Vzácne je spoločné gratulačné tablo zostavené z kresieb 27 prevažne zahraničných karikaturistov. Týchto a ďalších gratulantov o celých päť rokov tromfol Ľubomír Feldek básňou Želanie Kornelovi k osemdesiatke. Výstava potrvá do 10. apríla.
Jubilujúci spisovateľ Kornel Földvári sa narodil 13. februára 1932 v Trenčíne. Pochádzal z hodinárskej a zlatníckej rodiny, čo poznačilo celú jeho ďalšiu kariéru. Dôsledkom neprávostí bolo aj jeho trojročné narukovanie k "čiernym barónom" v pomocných technických práporoch, ktoré boli v rokoch 1950-1954 určené pre tzv. nespoľahlivých občanov a využívané na ťažké a nebezpečné práce. Po vyhadzove z vysokej školy tak prežil mladé roky v šachtách baní v Kladne a neskôr vo fabrike Prema Stará Turá. Odmäk po stalinskom období mu umožnil byť trinásť rokov redaktorom Kultúrneho života a súbežne Mladej tvorby. Po prelomovom roku 1968 sa uchytil vďaka protagonistom Divadla na Korze v Bratislave ako jeho riaditeľ. Svoj post musel po 18. mesiacoch opustiť, rovnako ako Lasica, Satinský a mnohí ďalší jeho členovia. Roky normalizácie prečkal bez možnosti prekladať a publikovať, zamestnaný bol napríklad aj ako obchodný referent.
Slovenskej čitateľskej verejnosti sa Földvári predstavoval dlhé roky svojou záľubou komentovať detektívky i humoristické romány či poviedky, od Breta Harta cez Karla Maya až po Agathu Christie a Raymonda Chandlera. Jeho doslovy nájdeme aj pri vydaniach Marka Twaina, Michaila Zoščenka, Karla Čapka a Lasicu so Satinským.
Po roku 1989 vstúpil Földvári aj do vysokej politiky, v rokoch 1990 až 1992 bol prvým námestníkom ministra kultúry. Po tomto extempore sa venoval už iba písaniu, krstu nových kníh a doslovom k umeleckým prejavom súčasníkov.
Svoj knižný debut Netypické príbehy ocenený na festivale Jaroslava Haška v Lipnici v roku 1963 skryl pod pseudonymom Miroslav Kostka. Po súbore humoresiek opäť pod pseudonymom vydal malú monografiu o Dušanovi Polakovičovi. Pod vlastným menom debutoval Földvári v roku 1999 knihou O stručnosti zloženou z jeho publicistických a literárnokritických príspevkov. Až v roku 2003 vydal svoj dlho odkladaný rukopis Príbehy z naftalínu, ktoré dostali podtitul humoresky 1963-1977. Ako milovník divadla stál pri zrode festivalu České divadlo, ktorý sa každoročne uskutočňuje v bratislavskom štúdiu L+S. Je autorom histórie Divadla na Korze s titulom Svet pre dvoch a podtitulom O Lasicovi a Satinskom. Vyšla v roku 2004. S Julom Satinským bol spoluautorom knihy Polstoročie s Bratislavou. Malý prierez dejinami slovenskej karikatúry zachytáva jeho Päťadvadsať vydaných v roku 2005. Vlani mu vyšli knihy O karikatúre a Jozef Schek. V tomto roku mu vyjde ďalšia kniha o karikatúre Šesťadvadsať.
