átskej komory. Až vo štvrtok Najvyšší súd rozhodol, že môže ďalej obhajovať klientov. Hovorí o korupcii v justícii, ale aj ako jej komora „klepla po prstoch“. Rozprávali sme sa s advokátkou MÁRIOU MEŠENCOVOU.
Pred tromi rokmi ju v piešťanskom hoteli Eden chcel advokát Pavel P. podplatiť, aby ovplyvnila svojho klienta. Peniaze odmietla a začala spolupracovať s políciou. Nečakala za to vraj žiadnu pochvalu, ale ani to, že ju kolegovia budú chcieť vylúčiť z advokátskej komory. Až vo štvrtok Najvyšší súd rozhodol, že môže ďalej obhajovať klientov. Hovorí o korupcii v justícii, ale aj ako jej komora „klepla po prstoch“. Rozprávali sme sa s advokátkou MÁRIOU MEŠENCOVOU.
Ako ste sa vyspali po včerajšom rozhodnutí Najvyššieho súdu?
„Úprimne? Som psychicky taká vyčerpaná, že som nespala dobre. Ani noc predtým, ani dnes do rána. Bolo toho na mňa skutočne veľa. Išlo mi o prácu, o chlieb. Keby Najvyšší súd rozhodol inak a celkom by potvrdil rozhodnutie disciplinárneho senátu, neviem si ani predstaviť, ako by som zareagovala.“
Čo podľa vás znamená rozhodnutie súdu, že advokát nemôže byť agentom?
„Najdôležitejšie je vidieť rozhodnutie v písomnej forme. Mne však z toho vyplýva, že advokát sa pri výkone svojho povolania nemôže stať agentom za žiadnych okolností. Ako keby boli advokáti nejaká iná kasta. Za žiadnych okolností nesmieme ani poukázať, že nás niekto korumpuje. Absolútne sa o korupcii medzi nami nemôže hovoriť.“
Sama ste povedali, že korupcia v justícii je a treba s tým niečo robiť. Prečo sa podľa vás ministerstvo spravodlivosti postavilo na stranu komory a rozhodnutie súdu privítalo?
„Reakcia ministerstva mi nie je celkom známa. Asi neboli dostatočne informovaní o merite veci. Zrejme preto sa takto vyjadrili.“
Nemáte pocit, že sa po voľbách stal boj proti korupcii menej dôležitým?
„Nemôžem povedať, že po nástupe nového ministra spravodlivosti tento boj nejako ustal, alebo, že by išiel niekam do stratena, lebo korupcia v tejto spoločnosti je. Nie je len v okruhu môjho povolania, ale všade. Ak však advokát, ktorý sa dosť často stretáva s korupciou, nebude môcť na to poukázať, je boj proti korupcii oslabený.“
Prečo sa vás zastalo tak málo kolegov?
„V advokácii je zvláštna situácia. Advokátska komora ma dosť škandalizovala. Vo svojom bulletine stále uverejňovala články v môj neprospech, kde ma kolegovia hanili a odsudzovali. Pokiaľ moji známi, advokáti, sudcovia a prokurátori nemali dosť informácií, tak sa mi aj vyhýbali. No keď sa o prípade dozvedeli viac, tak ma oslovovali a aj pred včerajším pojednávaním mi povedali, že mi držia palce. A rozhodnutie disciplinárneho senátu v podstate odsudzovali.“
Čím to je, že sa advokátska komora bojí advokátov spolupracujúcich s políciou?
„Neviem. Osobne si myslím, že predsedníctvo nemohlo pripustiť, že sa dostalo na verejnosť, že sa medzi advokátmi korumpuje. Ak sa korumpuje medzi advokátmi a ak si advokáti predávajú klientov, tak nech to robia. Avšak, prosím, bezo mňa.“
Nefunguje medzi advokátmi falošná solidarita, o akej sa hovorí napríklad pri lekároch?
„Určite tu je. Som o tom presvedčená. Predsedníctvo mi nevie odpustiť, že som poukázala na to, že medzi nami tí korumpujúci advokáti sú. Myslím si, že ak by nešlo o advokáta Pavla P., komora by nepostupovala tak, ako to urobila.“
Čo ste si mysleli o tom, keď komora zrušila svoje rozhodnutie, ktorým mu pozastavila výkon funkcie, a po roku sa mohol vrátiť k advokátskej praxi, hoci bol obvinený?
„Utvrdilo ma to v tom, že má takú oporu v predsedníctve, že keby to bol ktokoľvek iný, tak sa to nestane. U iných by takýto dvojaký meter neexistoval.“
Stali ste sa čiernou ovcou v komore. Môže vám ešte nejako znepríjemniť život?
„Môže. Napríklad ak by nejaký klient na mňa podal sťažnosť, že som nekonala tak, ako som mala. Komora môže rozhodnúť v môj neprospech a povedať, že som neurobila pre klienta všetko. Môžu ma potrestať, napríklad dať pokutu alebo mi pozastaviť výkon. Aj preto som šťastná, že Najvyšší súd nevrátil vec späť komore. Pretože tá by mi mohla pozastaviť činnosť na tri roky, proti čomu by som síce mohla podať opravný prostriedok, ale o ňom by rozhodovalo predsedníctvo. A to ma nepodrží v živote v ničom.“
Čo ste robili po skončení školy?
„Právo v Bratislave som skončila v roku 1977. Potom som dva roky pracovala ako čakateľka na Okresnej prokuratúre Bratislava-vidiek. Urobila som riadne skúšky na Generálnej prokuratúre a bola som vymenovaná do funkcie prokurátorky na Okresnej prokuratúre v Trnave, kde som bola až do roku 1991.“
Akým prípadom ste sa ako prokurátorka venovali?
„Vôbec som nerobila trestné právo, ale všeobecný a občiansko-súdny dozor. Bola to moja parketa, ktorá sa mi veľmi páčila, a v ktorej som sa vyznala.“
Prečo ste odišli do advokácie?
„Keď v roku 1991 niekoľko ľudí odišlo z prokuratúry a ja som mala začať robiť trestné veci, ktoré mi neboli blízke, odišla som. A obhajovať ľudí, zastupovať ich práva, je mi najbližšie. Už nechcem robiť nič iné.“
Nemyslíte si, že vaša reakcia na ponúknutý úplatok súvisí práve s tým, že ste boli v minulosti prokurátorkou? Predtým bolo vašou náplňou práce odhaľovať trestné činy.
„Podľa mňa nie. Pre mňa ako advokátku takéto konanie zo strany bratislavského kolegu bolo neprípustné, aj keby som odjakživa bola advokátka. Považovala som si za povinnosť svojho klienta chrániť.“
Vtedy pred tromi rokmi to bolo po prvý raz, čo ste sa stretli s úplatkom?
„Po prvý raz, my so svojimi klientmi neobchodujeme.“
Ako ste sa dostali k obhajobe obvineného Stepana Z. v kauze olejárov?
„Bola som ustanovená ako obhajkyňa rozhodnutím Okresného súdu v Trnave. V tom čase bol braný do väzby, kde je dôvod nutnej obhajoby a bol nemajetný, preto ma súd ustanovil.“
Z akého trestného činu mal váš klient usvedčiť klienta Pavla P.?
„Na to nemôžem odpovedať.“
Keď vám Pavel P. prvýkrát zavolal, hovoril o úplatku do telefónu?
„Nie. Najskôr si zisťoval, či som obhajkyňou Stepana Z. Keď si to overil, vyzýval ma, aby sme sa stretli. Pre mňa to bol úplne neznámy človek, ktorý si ma proste našiel. Nepovedal mi ani konkrétne, čo odo mňa očakáva. Keďže to bola veľká kauza, a mohla som to považovať za provokáciu, preto som si u vyšetrovateľov overovala, či je v tej kauze olejárov obhajcom klienta, ktorého usvedčuje môj klient. Bola som zvedavá, čo v takejto situácii odo mňa vlastne chce. Preto som sa s ním stretla. Na prvom stretnutí sme sa však rozprávali tak všeobecne. Bolo to v situácii, keď sme si mysleli, že celá kauza je veľká bublina, ktorá zrejme rýchlo praskne.“
Znova ste sa stretli pred blížiacou sa konfrontáciou vašich svedkov?
„Áno, čím viac sa blížila, tým viac ma tlačil do stretnutia. Ako som už povedala aj pred Špeciálnym súdom, stretli sme sa v piešťanskom hoteli Eden, kde mi zrazu pod stolom podával obálku. Bola som z toho šokovaná.“
Kedy ste sa rozhodli spojiť s policajtmi?
„Už vtedy, keď som si preverovala, či je Pavel P. obhajcom v kauze, sa ma vyšetrovateľ opýtal, prečo to chcem vedieť. Povedala som mu pravdu, že sa chce so mnou stretnúť. Dal mi kontakt na iného policajta a tomu som po tomto stretnutí zavolala. Povedala som, čo sa stalo, že mi ponúkal úplatok a ja som to odmietla.“
Čo sa dialo potom?
„Navštívili ma dvaja muži, ktorí mi vysvetlili, že ak by som ostala len pritom, že to oznámim a on to poprie, tak je to len tvrdenie proti tvrdeniu a jeho konanie nebude zadokumentované. Dali mi na rozmyslenie, či sa nestanem agentkou. Ja som považovala jeho správanie za také neprípustné, že som súhlasila.“
Nezaváhali ste?
„Rozmýšľala som pár dní, ale vnútorne som bola presvedčená. Nepotrebovala som, aby ma komora za to pochválila, potľapkala po pleci, ale takýto ohlas som nečakala.“
Vaša rodina o tom vedela?
„Nie. Musela som mlčať. V konečnom dôsledku som dobre spravila. Nepochybujem, že by mi to boli zakazovali. Takto to bolo moje vnútorné rozhodnutie. Môj muž a dospelí synovia to nakoniec rešpektovali.“
Ako po zatknutí reagoval Pavel P.?
„Neviem, nebola som pri tom.“
A váš klient?
„Dozvedel sa o tom asi po dvoch mesiacoch od jeho zadržania. A vtedy mi povedal, že som urobila dobre, keď som mu to nepovedala. Vraj sa jeho klienta veľmi bál.“
Myslíte si, že klient môže dôverovať advokátovi, ktorý už raz spolupracoval s políciou ako agent, a dovolil, aby mu odpočúvali telefón? Nenaruší sa tak dôvera klient-advokát?
„Nenarušila sa ani v tom čase, keď som bola agentkou. Nakoniec, nikdy pracovné veci nevybavujem s klientmi cez telefón. Bola som nanajvýš opatrná a žiadneho môjho klienta som neohrozila, čo potvrdil aj Najvyšší súd.“
Neobávate sa, že vám poklesne počet klientov?
„Počet klientov mi poklesol už vtedy, keď sa začal prípad medializovať. Tí, ktorých som mala dovtedy, mi však zostali. Poznajú ma, vedia, že ich nepredám. A to je pre mňa v podstate odmena. A či už teraz ľudia pochopia, že nie som vyčiarknutá zo zoznamu, to už neovplyvním.“
Nebáli ste sa, že sa výberom Daniela Lipšica za vášho obhajcu celý prípad spolitizuje?
„Ja som sa preňho vôbec nerozhodla. On sa rozhodol pre mňa. Bol to jediný právnik široko-ďaleko, ktorý bol ochotný prevziať zodpovedne moje zastupovanie. Pokiaľ som mu nepodpísala plnú moc, poznala som ho len z televízie a novín. Bol to jediný človek ochotný sa ma objektívne zastať na Najvyššom súde.“
Je slovenská spoločnosť veľmi skorumpovaná?
„Myslím si, že korupcia na Slovensku je. Je to niečo, čo bolo, je a bude. Sama to neovplyvním a neovplyvní to ani polícia svojou prácou. Azda sa to len trochu zmenší alebo sa o tom bude menej hovoriť. No ja mám v živote šťastie. Poznám 99 percent sudcov, advokátov, prokurátorov, vyšetrovateľov, ktorí sú erudovaní a nenechajú sa podplatiť. Počula som však aj o takých, ktorí si žijú nad pomery.“
Ako tento prípad zmenil váš život?
„Podstatne. Napriek tomu, že ma predsedníctvo takto pokorilo, je advokácia nádherné povolanie. Stratila som azda nejaký ideál o čistote tejto práce.“
Neoľutovali ste, že ste si vybrali toto povolanie?
„Nie. Napriek tomu, že som dostala dobre po prstoch od predsedníctva, nebudem robiť nič iné.“
Kedy ste boli naposledy v piešťanskom hoteli Eden?
„Hoci stále chodievam do Piešťan, po stretnutí s doktorom P. som tam už nešla. Je tam mnoho iných krásnych miest.“
