Ak chcete urobiť kariéru ako hudobný publicista, špecializujte sa na Veľkú Britániu. So železnou pravidelnosťou sa tam niekoľkokrát do roka objaví kapela či interpret, ktorý je úžasný, prelomový, posúva hudobné hranice, ilustruje aktuálnu situáciu - jednoducho, je ďalší zázračný objav.
Takým prívlastkom sa nevyhol ani Ben Drew alias Plan B (na snímke Reuters). Londýnčan so záľubou v rape, ktorý to zase raz robí po svojom. No namiesto nafúknutých mediálnych bublín to „po svojom“ je aj zaujímavé.
Kým väčšina britskej rapovej scény vymetá kluby a diskotéky v guľometnom rytme nahnevaného grime, Plan B stavia na jednoduchosť. S gitarou v ruke a klasickým frázovaním, no s neodmysliteľným britským prízvukom, je lákadlom aj pre tých, ktorí rap inak veľmi nemusia. Tobôž ten britský.
Drew je tak skôr pokračovateľom bluesmanov z tridsiatych rokov s ich strhávaním masiek spoločnosti ako ďalšou variáciou na Eminema, Jay-Zho či Dizzee Rascala. Oživuje akustickú tradíciu, ktorá sa v poslednom čase z hip-hopu akoby vytrácala.
Pritom sám sa považuje skôr za rozprávača príbehov, dokumentuje to jeho unikátny debut Who Needs Action When You Got Words. Bohužiaľ, vďaka logike domácich hudobných distribútorov je u nás legálne prakticky nezohnateľný.
Ak sa chcete presvedčiť, že hip-hop nemusia byť iba natriasajúce sa šestnástky a syntetické zvuky, ak ste sa už prejedli nablýskaného obalu a bezstarostnosti súčasného televízneho rapu, zavítajte na tohtoročný festival Pohoda. Plan B by sa na ňom mal predstaviť v štvorčlennej zostave.
Môžete tak zažiť jeho generačné príbehy o detskej kriminalite a drogách bez servítok pred ústami. Pričom to celé znie, akoby ste práve skrížili Mike Skinnera s Nirvanou.
Autor: tp
