Tri roky ste učili na základnej škole, dvanásť rokov pripravujete na vysokej budúcich pedagógov. Aký máte názor na ťaháky?

"Keď som bola žiačka, nemala som proti nim nič, lebo mi pomáhali. Ale nikdy som nebola typický používateľ ťahákov. Podľa našich skúseností sa vo svete používajú ťaháky oveľa menej. Vo vyspelých školských kultúrach, napríklad v Spojených štátoch amerických, je hanbou použiť ťahák, hrozí za to vyhodenie z univerzity. Podobne aj v Nemecku a v Rakúsku. Študenti tam síce ťaháky občas používajú, ale má to nedozierne dôsledky. No u nás aj na pedagogickej fakulte vždy niekoho s ťahákom nájdem. Riešim to podľa situácie. Sú ľudia, ktorí majú na ťaháku všetko, takých vyhodím zo skúšky. Ak má niekto na ťaháku jednu vec a inak sa prejavoval ako dobrý študent, ťahák mu zoberiem a upozorním ho, že mu dám menej bodov. Ťaháky sa považujú za nelegálnu, nedovolenú komunikáciu v škole."

A to pritom vychovávate budúcich pedagógov.

"Áno. Študujú u nás aj rádové sestry, napríklad budúce učiteľky náboženstva a misionárky, a dokonca aj u nich sme už našli ťaháky."

V škole pre mimoriadne nadané deti sa vraj ťaháky používajú v oveľa menšej miere. Môže to súvisieť s tým, že tam nie je taký tlak na dobrú známku a výkon, že škola podporuje v deťoch skôr úprimný záujem o vedomosti a je menej formálna?

"Keď si niekto urobí ťahák, vidím v tom vyšší tlak z vonkajšieho prostredia - tlak na jeho vlastnú mienku o sebe a o jeho schopnostiach. Žiak, aby predišiel zlyhaniu, poistí sa ťahákom. Na prvom stupni podľa mňa ešte decká zvládajú rozsah poznatkov, aj sa vedia vynájsť, prijímanie vedomostí je pre ne prirodzené. Ale už na druhom stupni je tlak na zvýšený výkon, a nie každý je v každej oblasti dobrý: Keďže nie som dobrý, napíšem si ťahák."

Nepoužívajú sa ťaháky aj preto, že náš školský systém je skostnatený, že nepodporuje úprimnú túžbu po vedomostiach?

"Pravdou je, že zakázané ovocie najviac chutí. Moji študenti môžu používať ťaháky, ale nesmiem ich pri tom vidieť. To znamená, že to majú zakázané." (smiech)

Nie je to tak, že keď človek podvádza už v škole, vyrastie z neho podvodník?

"Určite, je to podvod. V našej terminológii je to nelegálna komunikácia, kde zaraďujeme aj našepkávanie a odpisovanie, ale veľmi často nelegálne komunikuje aj učiteľ, keď napríklad našepkáva. Keď ideme na vzdelávanie učiteľov a učitelia si potrebujú urobiť test, aj oni si pripravia ťahák. Neobhajujem ťaháky, ale netuším, akým spôsobom by to bolo dobré riešiť, či je vôbec naša kultúra pripravená na nepoužívanie ťahákov."

Existujú aj stránky, z ktorých sa dajú stiahnuť kompletné referáty.

"Áno, vieme o nich. Upozornila som na to svojich študentov. Povedala som im, že na týchto stránkach im poradia, kde si schovať ťahák. Rozprávame sa o tom totiž v rámci disciplíny pedagogická komunikácia. Ťaháky patria k nelegálnej komunikácii, no nemôžem sa tváriť, že neexistujú. Študenti mi potom prinesú pre zaujímavosť ukázať ťaháky, aké používajú a čo si na ne píšu. Veľmi zaujímavá je internetová stránka pražskej skupiny školskej etnografie. Okrem iného sa zaoberajú aj analýzou ťahákov - čo si na ne žiaci píšu, prečo ich používajú, či viac chlapci alebo dievčatá, či starší alebo mladší..."

To je celý výskum o ťahákoch.

"Áno, skúmajú napríklad aj nápisy na toaletách a nápisy na školských laviciach či školské časopisy. Keď dám svojim študentom tému "nelegálna komunikácia", úplne sa v tom vyžívajú, kde si treba skryť ťahák, čoho sa treba vyvarovať. Od nich viem aj to, že existuje biele pero. To, čo ním napíšu, učiteľ nezbadá, často totiž nosí okuliare, ale pre žiaka je to čitateľné. Používajú sa aj mobily. Máme tiež študentov, ktorí sú zrakovo postihnutí. Píšu na svojich vlastných laptopoch, ale nikto nevie, či tam nemajú aj ťaháky."

Sú naši študenti vynaliezavejší ako inde vo svete?

"Na fakulte matematiky a fyziky prevzali tzv. kreditný systém, pri ktorom máte hodnotenie A, B, C, D, E, keď ste prešli. F znamená, že ste neprešli. V Amerike používajú hodnotenie od A po F. U nás museli vymyslieť FX, lebo naši študenti to F prepisovali na E. V Amerike si to nikto nedovolil. Podvádzanie je naše špecifikum. Možno je to aj tým, že náš školský systém zahŕňa široký systém poznatkov. Treba povedať, že naši študenti sú vedomosťami na veľmi vysokej úrovni."

Takže ťaháky sa používajú aj preto, že škola žiakov príliš zaťažuje "zbytočnými" vedomosťami?

"Nie na každej škole platí úzus, že polročná písomka môže byť jedna denne. Niekedy majú žiaci tri-štyri polročné písomky v jeden deň. Pritom stredoškoláci majú za pol roka len jednu-dve známky. Sú potom vystavení aj vonkajšiemu tlaku od rodičov, aby mali dobré výsledky. Odporúčala by som jednu polročnú písomku a ohlásenú dva týždne dopredu. Na škole, kde som učila, sme mali na nástenke: 8. A bude mať v pondelok polročnú písomku zo slovenčiny. Už sa iná nedávala. Možno keby sa našli iné formy skúšania, ale aj pri ústnej odpovedi sa dá použiť ťahák, pretože obyčajnou ceruzkou sa veľmi dobre píše na tabuľu. Niekedy si žiaci napíšu ťahák na priľnavú fóliu a dajú si ju na lavicu. Ale za ťaháky pri štátniciach tvrdo vyhadzujeme."

Ako je to v zahraničí?

Cez internet sme oslovili Slovákov študujúcich a učiacich v zahraničí, aby nám napísali, ako je to s používaním ťahákov v cudzine. Zdá sa, ženiečo také sa najmä na na univerzitách nevypláca, a tak sa študenti radšej o opisovanie ani veľmi nepokúšajú.

Jozef Doboš, vysokoškolák vo Veľkej Británii

"Študujem na Imperial College London, druhý ročník Department of Computing - zameranie umelá inteligencia. Stretol som sa tu s úplne odlišným prístupom k ťahákom ako na Slovensku. Veľmi tvrdo sa tu dohliada na plagiátorstvo a opisovanie, ťahák nikomu nezíde ani na len um. Čo je však dôležitejšie, vzdelávanie tu má určitú kultúru, ktorú si nikto nedovolí porušiť. Predpokladám, že decká skrátka vôbec nie sú zvyknuté opisovať. No nie je to tak, že každý si ide tvrdo za svojím, žiaci si pomáhajú, vytvárajú si malé študijné skupinky, snažia sa prežiť spoločne. Nikto nemá problém vysvetliť a poradiť druhému."

Mária Húšťavová, študentka 4. ročníka práva v Nemecku

"Ťaháky sa tu vôbec nepoužívajú. Nemalo by to zmysel, testy sú prakticky zamerané - dostaneme vždy konkrétny prípad, ktorý treba vyriešiť, a každý prípad je natoľko špeciálny, že ťaháky by nepomohli. Zdá sa mi však, že ani na iných školách sa tu ťaháky nepoužívajú - nestretla som sa s tým, že by o tom niekto rozprával."

Richard M., študent na Central Queensland Univerzity v Austrálii

"Ťaháky som si písal, keď som ešte študoval na Slovensku. V Austrálii je to nemožné, konkrétne na mojej univerzite určite. Väčšina skúšok sa robí písomne a v jednej miestnosti sedia všetci študenti odboru. Test nie je vopred známy a poštou sa posiela z centrály univerzity, ktorá je v inom meste. V miestnosti sú takzvaní pozorovatelia - je ich asi osem, ktorí sledujú študentov počas skúšky. Na začiatku a na konci študentov informujú, čo počas skúšky môžu, a čo nemôžu. Počas testu je možné mať na stole len pero, ceruzku a v konkrétnych prípadoch aj kalkulačku. Telefón, taška a všetko ostatné sa musí pred vstupom do miestnosti odložiť. Študent si môže priniesť ešte fľašu vody. Ak by mal niekto pri sebe ťahák, alebo sa pokúsil o niečo nedovolené, musí okamžite opustiť miestnosť a dostáva známku F = Fail. Nielenže musí celý predmet opakovať, ale musí ho aj znovu zaplatiť. Takže ťaháky - u nás na škole nepoznám nikoho, kto by to čo len skúsil."

Alexander Smirnov, USA

V prvom ročníku doktorandského štúdia na State University of New York v USA bolo jednou z mojich povinností asistovať profesorom pri vyučovaní. Počas dvoch semestrov som asistoval pri výučbe predmetu "Natural Hazards". V jesennom semestri ho učil jeden profesor, na jar zase druhý. Ten prvý bol zhovievavejší, ten druhý prísnejší a všetky testy a náhodné päťminútovky mal dôsledne pripravené a nachystané tak, aby mohol ľahko odhaliť odpisujúcich. Počas jedného testu došlo k incidentu, keď som videl od seba odpisovať skupinu asi piatich chalanov. Prišiel som k nim a varoval ich. Keď nepomohlo ani druhé a tretie varovanie, oznámil som to profesorovi. Na moje prekvapenie neurobil nič, len ich pokojne pozoroval. Ale to bolo len ticho pred búrkou. Hneď ako dotyční odovzdali testy, profák si ich označil červenou fixkou a napísal na papier mená. Asi o týždeň mi volali z univerzitnej administratívy, že vyučujúci profesor podal formálnu žalobu proti všetkým piatim študentom a či som ochotný ísť svedčiť. Na takéto prípady majú totiž americké univerzity zriadené špeciálne administratívne jednotky, takzvané "Academic Judiciary", kde sa takéto prípady "akademickej nečestnosti" prejednávajú. Nie je to žiadna sranda, takmer ako na súde. Obžaloba - v tomto prípade profesor - predloží dôkazy, predvolá svedkov a potom má študent šancu sa obhájiť. Potom komisia, zložená s rôznych profesorov a študentov, rozhodne o vine či nevine. Keď sa však prípad odpisovania dostane až do takejto fázy, obyčajne je na to naozaj dôvod a študent je uznaný vinným.

A aké sú dôsledky? Okrem hanby musí každý zo študentov absolvovať extra predmet za nula kreditov, ktorého názov je Akademická čestnosť (Academic Honesty). V tomto mojom prípade bola porota zhovievavá, pretože študentom neodobrala športové štipendiá a nezakázala im reprezentovať školu počas toho semestra. Ak by sa však niečo podobné zopakovalo, boli by vyhodení zo školy."

Michal Šimko, študent elektrotechniky na Technickej univerzite vo Viedni

"Samozrejme, že sa nájdu študenti, ktorí si chcú uľahčiť písomné skúšky. Naposledy, keď prichytili s ťahákom jedného spolužiaka, bez milosti mu zobrali písomku. Pamätám si však jednu skúšku z druhého semestra. Vyžadovala si, aby sme sa veľa naučili naspamäť, no nebola až taká dôležitá pre štúdium. Profesor videl, že takmer všetci majú ťaháky, ale tváril sa, že to nevidí. Keď to bolo veľmi nápadné, tak ťahák zobral, ale nič z toho nevyvodil. Išlo však o úplne vedľajší predmet."