Atentáty zasiahli životy asi dvoch tisíc rodín, čo je súčet zranených a mŕtvych. Asi polovica z nich stále pociťuje neistotu a nedokáže žiť tak ako pred útokmi. Boja sa cestovať hromadnou dopravou a po uliciach mesta chodia so strachom.
Podľa štúdie Obete - 36 mesiacov po, ktorú vypracovali psychológovia a sociálni pracovníci zo združenia na pomoc obetiam útokov z 11. marca 2004, je 60 percent obetí postihnutých priamo, zvyšok nepriamo.
Až 59,3 percenta z nich má aj tri roky po atentátoch sluchové problémy, mnohí z nich nepočujú vôbec. Viac ako polovica má psychické problémy a takmer desať percent trpí neurologickými ťažkosťami.
Eloy Morán (58) prišiel pri výbuchu o oko a odvtedy nepočuje na jedno ucho.
„Vlak sa zastavil, o chvíľu som mal vystupovať. Zrazu to predo mnou buchlo. Dostal som silnú ranu do hlavy, cítil som, ako sa mi nafukuje. Ako balón. Myslel som, že to je koniec.“
Podľa psychologičky Syre Balazantovej sa obetiam vracajú posttraumatické stavy po udalostiach, akou bol atentát vlani v decembri na madridskom letisku Barajas, ku ktorému sa prihlásila ETA. Ďalšie traumatické stavy môže spôsobiť súdny proces. Spustí totiž spomienky na udalosti spred troch rokov. Zo štúdie tiež vyplýva, že vlakom dodnes necestuje 16 percent z postihnutých.
Ani Eloy odvtedy do vlaku nenastúpil a necíti sa schopný začať znovu pracovať. „Neviem sa sústrediť a zle spím. Je mi z toho smutno, svoju prácu mám totiž veľmi rád."
Až 28 percent obetí dodnes nemá od úradov oficiálny status „obeť terorizmu“ a 23 percent sa po atentátoch nemohlo vrátiť do práce.
Autor: jah
