BRATISLAVA. Možnosť zobrať si úver, vyberať poplatky za externé štúdium, stanovenie maximálneho počtu externých študentov alebo odpočítanie investícií smerujúcich do vysokých škôl od základe dane z príjmu podnikateľa. Také sú návrhy zásad novely zákona o vysokých školách, ktoré predložilo ministerstvo školstva.
Zmeniť systémy financovania sa vláda zaviazala vo svojom programe, ktorá „sa sústredí na riešenie problému viaczdrojového financovania vysokých škôl a nezavedie spoplatnenia dennej formy vysokoškolského vzdelávania“.
Podpora podnikateľov je aj politická otázka
Verejné vysoké školy by mali podľa ministra školstva Jána Mikolaja prejsť na viaczdrojové financovanie. Peniaze dostanú od štátu vo forme dotácie a pomôcť im má navrhované spoplatnenie externého štúdia. Spornými bodmi návrhu novely sú získanie úveru pre vysoké školy a umožnenie podnikateľom, ktorí podporia vysoké školy alebo ich študentov, aby si tieto investície mohli odpočítať od základu dane a znížiť si tak výšku zaplatenej dane.
„Z hľadiska štátneho rozpočtu to bude znamenať výpadok dane z príjmu, ale zároveň vnímame pozitívne, že podnikatelia podporia vedu a výskum,“ povedal hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál. Ministerstvo však zatiaľ nemá jasnú odpoveď na to, či tento krok podporia. „Nejde len o ekonomickú, ale aj politickú otázku,“ povedal Šmál.
Vláda sa totiž zaviazala vo svojom programe „legislatívne motivovať podnikateľskú sféru na investície do vzdelávania, vedy, výskumu a vývoja“. Podľa ministerstva môže nastať problém aj v tom, že ak dovolia úľavu pre jednu skupinu podnikateľov, úľavy na dani budú žiadať aj iní. Môže to spôsobiť veľké problémy.
„Ministerstvo školstva nenavrhuje zásah do daňových zákonov. Otázky odpočítateľnej položky a iných finančných bonusov budú riešené v paragrafovom znení zákona,“ povedala hovorkyňa ministerstva školstva Viera Trpišová. Podľa nej chce ministerstvo podporou podnikateľov prepojiť vedu a výskum s praxou.
Univerzity budú ručiť>svojím majetkom
Vysoké školy by si podľa nového zákona mohli zobrať aj úver. Snahou ministerstva školstva je, aby si verejné vysoké školy vlastnými aktivitami zarobili na seba 40 až 50 percent svojho rozpočtu.
Ministerstvo financií však nevie presne určiť, či úvery, ktoré si verejné vysoké školy zoberú, treba započítať, alebo nezapočítať do verejného dlhu. „Tento problém riešia aj mnohé iné krajiny v únii. Teraz vám nevieme dať jednoznačné stanovisko,“ povedal Šmál.
Ministerstvo financií nepovažuje všetky návrhy rezortu školstva za systémové opatrenia na podporu vedy a výskumu na Slovensku. Chcú presadiť komplexnú zmenu podpory výskumu a „nie robiť iba čiastkové, vybrané kroky, ktoré sú často vytrhnuté z kontextu“, povedal Šmál.
Majetok štátu, ktorý bol v správe verejných vysokých škôl, prešiel od 1. januára 2003 do ich vlastníctva. „Je na banke, ktorá poskytne úver, na akých podmienkach sa so školou dohodne,“ povedala Trpišová. V minulosti už mali verejné vysoké školy možnosť získať úver. Ak však škola nebude schopná splácať dlhy, mala by nastať exekúcia. „V prípade problémov so splácaním úveru sa bude postupovať štandardne podľa právnych predpisov. V tejto súvislosti neuvažujeme o zmenách iných právnych predpisov,“ povedala Trpišová.
Ministerstvo školstva sa však nevyjadrilo, či sa bude, alebo nebude môcť exekuovať majetok vysokej školy a či prípadný dlh, ktorý by nesplatením úveru vznikol, zaplatia daňoví poplatníci cez štátny rozpočet. Podľa zákona o vysokých školách štát neručí za záväzky verejnej vysokej školy. V prípade, že by zadlžené školy boli exekuované, by to však ohrozilo ich existenciu a vzdelávanie.
