BRATISLAVA. Pracujúci dôchodcovia môžu požiadať štát, aby im vrátil dane, ktoré vlani zaplatili. Týka sa to ľudí, čo pracovali na pracovnú zmluvu alebo dohodu o vykonaní práce. Ich zárobok však nesmie byť vyšší ako polovica zo sumy nezdaniteľného minima (90 816 korún). Ide teda o ročný príjem najviac do 45 408 korún.
Z takejto sumy môžu získať naspäť približne 8600 korún, ktoré im firmy strhávali z platu. Ak zarobili menej, daň, ktorú im štát vráti, bude nižšia. V niektorých prípadoch môžu dôchodcovia zarobiť aj viac ako 45408 korún, štát im však vráti maximálne 8600 korún.
Štát však nevráti dane penzistom sám od seba. Musia ho na to vyzvať tým, že podajú daňové priznanie najneskôr do 2. apríla. Keď to neurobia, štát im dane, zaplatené v minulom roku, nevráti.
Dôchodcovia si môžu vybrať, ktoré tlačivo na priznanie dane použijú. Ak mali príjmy iba zo závislej činnosti, teda z pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, stačí im použiť typ A. Je to jednoduchšie. V prípade, že popri práci zarábali napríklad aj na prenájme nehnuteľností, alebo chcú zinkasovať naspäť aj dane, ktoré zaplatili z úrokov v banke, podávajú o niečo zložitejšie tlačivo B.
Daňové kľučky
Zmeny v zákone o daní z príjmov, ktoré platia od januára 2006, umožňujú penzistom urobiť pri podávaní daňového priznania viacero výhodných krokov tak, aby získali späť čo najviac peňazí. Od štátu tak môžu po prvý raz žiadať dane, aj keď vlani zarobili viac ako 45 408 korún.
Je to preto, že zákon rozlišuje medzi zrážkou daňou a preddavkom na daň z príjmu. Zrážková daň sa platí zo zárobku najviac päťtisíc mesačne. Nad touto hranicou sa už zo zárobku strhávajú takzvané preddavky. „Príjmy, ktoré sú zdanené zrážkovou daňou, nemusí daňovník uviesť v daňovom priznaní,“ hovorí spoluautor daňovej internetovej encyklopédie drak.porada.sk Jozef Mihál. Zrážkovú daň totiž zákon považuje po zrazení za vyrovnanú. V každom prípade však do daňového priznania, ak sa ho penzista rozhodne podať, musí uviesť príjmy, z ktorých platil daňové preddavky.
Preddavky a zrážky
Napríklad dôchodca zarobil vlani v prvých štyroch mesiacoch po 11-tisíc v hrubom, čo je spolu 44-tisíc. Z toho je daň 8360 korún. Od mája až do konca roka bral mesačne po 4500 korún, teda spolu 36-tisíc. Firma mu zrazila daň 6840 korún.
Do daňového priznania dá iba príjmy, z ktorých platil preddavky, teda spolu 44-tisíc korún. Štát mu vráti 8360 korún. Zvyšok zarobených peňazí do priznania dať nemusí. Minulý rok by pri takomto príjme dane cez daňové priznanie naspäť nedostal. Zákon totiž nerozlišoval spôsob zdaňovania. V priznaní by musel uviesť celú sumu, a to by bolo viac ako polovica nezdaniteľného minima.
Živnostníci–dôchodcovia so zárobkom pod 45-tisíc ročne daň neplatia a nepodávajú ani daňové priznanie. To musia podať iba, ak sa ocitli v strate.
Výhody pre penzistov platia aj v ďalších rokoch. Hranica tohtoročného zárobku, po ktorú im štát na budúci rok vráti dane, stúpne na 47 808 korún.
Ako vyplniť daňové priznanie
Dôchodkyňa Valéria pracovala minulý rok v obchodnej firme. Každý mesiac jej od januára až do júna zamestnávateľ platil hrubú mzdu 7-tisíc korún. Spolu je to 42-tisíc, z čoho preddavky na daň boli 7980 korún.
V júni sa jej dcére Marianne narodil syn. Valéria sa rozhodla, že jej bude pomáhať. S firmou, v ktorej pracovala na dohodu o vykonaní práce, sa dohodla, že bude pracovať za 4800 korún mesačne. Do konca roka zarobila ďalších 27-tisíc korún. Účtovníčka vo firme jej zrážkovo strhla daň 5130 korún.
Valéria sa rozhodla podať daňové priznanie. Nepotrebovala tlačivo B, lebo nepodnikala. Mala iba príjmy z pracovnoprávneho pomeru.
Najprv vyplnila v prvom oddiele základné údaje: meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu. Potom prešla na piaty oddiel, kde do 32. riadku napísala zárobok zdanený preddavkovo, čiže 42-tisíc korún. Príjmy zdanené zrážkovo priznávať podľa zákona nemusí. Daň zrazená zrážkou sa považuje za vyrovnanú. Ak by ich totiž uviedla, dostala by sa nad sumu 45 408 korún a štát by jej nevrátil nič. To isté zopakovala aj v riadkoch 34, 36, 44.
Do riadku 54 napísala nulu, teda jej skutočnú daňovú povinnosť. Preddavky na daň, ktoré firma Valérii počas roka preddavkovo odviedla štátu, vpísala do riadku 62. Spolu to bolo 7980 korún. Zopakovala to v riadku 65, kam sa píše daňový preplatok, čiže sumu, ktorú musí štát vrátiť daňovníkovi.
Valéria tlačivo podpísala a odniesla na daňový úrad. Pani na úrade jej povedala, že peniaze dostane najneskôr do 10. mája. Keďže nemá účet v banke, pošlú jej ich poštou.
(ľja)
