Jeho meno sa predsa prvý raz objavilo už v tzv. Cibulkových zoznamoch, čo vyvolalo šok. Veď bol za normalizácie prenasledovaný a zakazovaný!
Fanúšičky na jeho obranu začali blúzniť, že idola z Českého Těšína tam niekto dopísal. ŠtB však veru nebola rozverný spolok, ktorý by si podľa chuti „dopisoval“ vybraných jedincov. Načo? Naopak, tvrdo vyžadoval od agentov činnosť. A Jarek nesklamal.
Podľa ministerstva vnútra ČR sa stal agentom v auguste 1986. Zatiaľ je známe, že v januári 1989, keď sa zbierali podpisy na petíciu za prepustenie Václava Havla z väzenia (čo bolo vtedy nezákonné, milá mládež), ktoré sa potom čítali na Slobodnej Európe a Hlase Ameriky, udal menovite svojmu riadiacemu orgánu Liberdovi, že mu arch predložili Vladimír Hanzel a Jarmila Poláková. Za vzorné služby ho v júli vyslali do Viedne, odkiaľ priviezol názory Karla Kryla a Pavla Kohouta.
Samozrejme, nemá to nič spoločné s kvalitou jeho pesničiek. Avšak, nehnevajte sa, ja naozaj nemôžem počúvať toho, kto udával mojich kamarátov.
Autor: Jan Rejžek
