Richard a Adolf ovládnu podľa viacerých izraelských kníhkupcov Medzinárodný knižný veľtrh v Jeruzaleme. Rovnomenná kniha bývalého sudcu Najvyššieho súdu Juhoafrickej republiky Christophera Nicholsona, ktorá opisuje vzťah medzi veľkým, ale kontroverzným skladateľom Richardom Wagnerom a nacistickým lídrom Adolfom Hitlerom, má v Izraeli významné šance na úspech.
Na Wagnerovu hudbu platí v židovskom štáte neoficiálne embargo. Prevláda tu totiž názor, že Wagnerov otvorený antisemitizmus mal silný vplyv na Hitlera. Menšina Izraelčanov si myslí, že Hitler by sa k Židom správal rovnako aj bez Wagnera. Faktom je, že führer miloval Wagnerove opery aj jeho názory o „čistote“ nemeckého národa, škodlivosti Židov či potrebe riešiť „židovskú otázku“.
Práve o tom píše Nicholson vo svojej knihe. Pätnásť rokov zbieral tento milovník Wagnera materiál na to, aby potvrdil zaužívaný názor, že skladateľ Hitlera ovplyvnil.
„Hitler čítal a počúval všetko od Wagnera. Dokonca veril, že je jeho duchovným synom. Hitlerovým poslaním sa stalo to, čo Wagner navrhoval: konečné riešenie židovskej otázky,“ píše sa v knihe.
Nicholson v nej tiež spomína zjavne antisemitské stereotypy v niektorých Wagnerových operách aj jeho štvavé články proti židovským skladateľom a ich „nenemeckej“ hudbe. Osobitnú kapitolu venuje tiež vzťahu Izraela k Wagnerovi. Na rozdiel od mnohých Izraelčanov si nemyslí, že Wagnera by nemali hrávať. Skôr je presvedčený, že ľudia by mali poznať Wagnerove názory, keď budú počúvať jeho diela.
A je jedno, či to bude doma v kresle, v opere alebo na koncerte Izraelského symfonického orchestra. Navrhuje však, aby sa produkcia Wagnerových diel neplatila z verejných zdrojov.
Izraelskí hudobníci sa od vzniku štátu Izrael Wagnerovi vyhýbali, aj keď súkromne ho viacerí označujú za hudobného génia. Prvýkrát Wagnera v Izraeli uviedol v roku 2000 symfonický orchester mesta Rishon Letzion. Dirigoval ho Mendi Rodan, ktorý prežil koncentračný tábor. Škandálom sa skončil koncert berlínskych filharmonikov pod vedením Daniela Barenboima o rok neskôr. Kontroverzný dirigent zaradil na koniec koncertu v Jeruzaleme predohru k Wagnerovmu Tristanovi a Izolde. Časť publika koncert s pokrikmi „nacista“ opustila, časť si dielo vypočula a vystúpenie sa skončilo so stading ovation.
Menej známy je pokus dlhoročného dirigenta izraelských filharmonikov Zubina Mehtu. Ten chcel uviesť Wagnera ešte v roku 1981. Keď však na javisko vystúpil jeden z divákov a ukázal jazvy z koncentráku, Mehta prikázal hráčom, aby zložili nástroje.
Autor: Tel Aviv
