BRATISLAVA. Ak zamestnanec vo výpovednej lehote nezostane u zamestnávateľa, ministerstvo chce, aby musel firme zaplatiť peňažnú náhradu, a to vo výške svojho priemerného mesačného zárobku. Z navrhovanej novely Zákonníka práce by v určitých prípadoch mali mať osoh aj zamestnávatelia.
Pre zamestnávateľa by podľa ministerstva práce išlo o „určitú formu satisfakcie“ za to, že zamestnanec svojvoľne porušil pracovnoprávne predpisy. Výpovedná lehota je najmenej dva alebo tri mesiace, podľa toho, či človek odpracoval menej ako päť rokov, alebo viac.
Leopold Dračka, personálny riaditeľ spoločnosti Labaš, je jednoznačne za tento návrh. Hovorí, že vymeškaním pracovnej zmeny človek zaťažuje zamestnávateľa.
Aj keď už nechodí do práce, zamestnávateľ zaňho odvádza poistné, takže „stráca financie na úkor takýchto absentérov“.
Odborom v návrhu nového zákonníka prekáža, že by obnovil dohody o pracovnej činnosti. Pracovať na ich základe bolo možné do konca roka 2003. Zamestnávateľom vyhovovali, pretože za takýchto ľudí platili minimálne odvody alebo nijaké. Pracujúci na dohodu navyše nepožívali „ani minimálnu ochranu“, aká patrí zamestnancom, povedal viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš.
Spôsoby práce na iný ako plný úväzok, ktoré spomína platný zákonník, podľa Mojša stačia.
Sú to pracovný pomer na kratší pracovný čas, dohoda o vykonaní práce, prípadne dohoda o brigádnickej práci študentov.
