Ak stále neviete, kam zaradiť túto postavičku s výraznými okuliarmi, spomeňte si na skupinu Pulp, ktorej Jarvis šéfoval dve desaťročia. Spolu s Blur a Oasis tvorila v polovici 90. rokov slávny trojuholník britpopovej vlny. Hity ako Common People, Disco 2000 alebo This Is Hardcore pomáhali spoluvytvárať jednu etapu briskej popmusic, ktorá sa v tom čase vracala k hudbe 60. a 70. rokov.
Pulp sa rozpadli začiatkom nového tisícročia, keď zistili, že o nich nie je záujem. Stihli ešte vydať výberový album, ale ten úplne prepadol. Tu sa začína sólový príbeh Jarvisa Cockera, ktorý zbalil rodinu a presťahoval sa do Paríža a načas sa vytratil z pozornosti.
Istý čas pôsobil pod pseudonymom Darren Spooner v elektronickej formácii Relaxed Muscle, presadil sa aj ako skladateľ piesní pre idoly z mladosti - spolupracoval s Nancy Sinatrovou, Marianne Faithfullovou alebo Charlotte Gainsbourgovou, dcérou legendárneho Serga Gainsbourga. Medzitým sa stihol objaviť aj v sfilmovanom Harrym Potterovi, kde stvárnil speváka čarodejníckej skupiny Weird Sisters. Do filmu prispel aj tromi pesničkami.
Svoje povestné rebelantstvo oprášil v lete, keď na web zavesil vydarenú pieseň Running The World (na albume ju nájdete úplne na záver po dvadsiatich minútach ticha) s refrénom: „Hajzli ovládajú svet.“ Mal tým na mysli aj štátnikov z G 8. „Dvanásť mesiacov ubehlo a tie k...y nič nepodnikli,“ vyhlásil rok po masívnej charitatívnej akcii Live 8.
Jarvis je majstrom teatrálnych gest. Keď chcel dokázať lásku jednej dievčine, vyskočil z okna a ťažko sa zranil. V roku 1996 v čase slávy Pulp vbehol na protest na pódium uprostred nevkusného vystúpenia Michaela Jacksona, ktorý sa medzi tancujúcimi deťmi hral na spasiteľa. Stálo ho to prebdenú noc na policajnej stanici a pokutu 30-tisíc libier.
Album Jarvis svedčí o tom, že to tento vychudnutý anglický džentlmen s povesťou búrliváka dotiahol spomedzi ostatných britpopových hviezd asi najďalej. Oasis a Blur už len spomínajú na minulosť, zatiaľ čo z Jarvisa sa stal vyzretý pesničkár strednej generácie, ktorý má blízko k Nickovi Caveovi alebo Morrisseymu.
Trinásť piesní nemá po zvukovej stránke ďaleko od tvorby Pulp, ale výsledok znie šansónovejšie, intímnejšie. Cocker nedávno kritizoval britskú hudobnú scénu, že ju viac zaujímajú slová ako „úspech“ alebo „manažment“ ako hudba. Vo veľa veciach má táto „zhýčkaná rokenrolová hviezda“, ako o sebe Jarvis hovorí, pravdu. Pravdu, ktorú sa mu darí vyrozprávať cez pesničky.
