BRATISLAVA. Nové zloženie Ústavného súdu nasvedčuje, že jeho smerovanie bude ľavicovejšie. Podľa právnikov sa na Slovensku nedá hovoriť o liberálnejšom alebo konzervatívnejšom smerovaní súdu, čo je delenie zaužívané v Spojených štátoch.
„Dá sa skôr uvažovať, či bude viac ľavicový, alebo pravicový. A dá sa očakávať, že bude ľavicovejší,“ povedal ústavný právnik a neúspešný kandidát na ústavného sudcu Peter Kresák.
Ľavicovejšie smerovanie naznačuje už výber kandidátov v parlamente. Prezident vybral väčšinu koaličných nominantov. Nie u každého z nich sa však dá predpokladať ľavicové zmýšľanie, a preto je ťažké predpovedať, ako bude súd rozhodovať.
Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva SAV si však myslí, že bude viac ľavicový. V takom prípade sa dá potom očakávať jeho liberálnejší postoj k otázke interrupcií, či prípadne práv homosexuálov. Pri obrane sociálnej politiky štátu bude zase zrejme skôr konzervatívny. „Je to však len všeobecný pohľad a je otázne, či sa pri rozhodovaní naozaj odzrkadlí.“
Nezávislosť môže zmeniť názor
Správanie sudcov ťažko predpovedať. Podľa Kresáka to ukazujú skúsenosti z iných ústavných súdov. Nezávislosť, ktorú sudcovia získajú, môže totiž znamenať posuny v ich názoroch. „Keď predtým rozhodovali niektoré veci pod politickým tlakom, dá sa očakávať, že teraz budú sami sebou.“ Aj bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák hovorí o tom, že na „takýchto typoch súdov občas aj u konzervatívne zmýšľajúceho sudcu prevládne liberálnejší prístup a naopak. To závisí od prípadu, kvality legislatívy a podobne“.
Mazákovi chýbajú niektoré mená
Jednoznačne predpovedať budúce smerovanie Ústavného súdu sa podľa právnikov nedá. Dôležité podľa nich je, že kontinuita na súde bude zachovaná. Vážne výhrady k prezidentovmu výberu nemajú. „Popasoval sa s tým zoznamom naozaj veľmi statočne a svojím výberom vytvoril solídne základy na ochranu ústavnosti v ďalšom funkčnom období Ústavného súdu,“ povedal ústavný právnik Radoslav Procházka.
Mazákovi na prezidentovom zozname neprekáža nijaké meno. Chýbajú mu tam niektorí kandidáti, bývalí kolegovia zo súdu, ako Eduard Bárány, Alexander Bröstl či Juraj Babjak. Nezvolil ich parlament.
Kresák, ktorý tiež hlasovaním v parlamente neprešiel, hovorí, že na zozname sú mená, ktoré mu „nesedia“, ale tie nechce menovať.
Výhrady nemá napríklad voči Petrovi Brňákovi, ktorého si napriek bývalým politickým rozhodnutiam váži ako právnika. Kontinuitu podľa neho zaručia staronoví sudcovia Lajos Mészáros, Ľudmila Gajdošíková i bývalý poradca Ladislav Orosz. Podľa Kresáka k tomu prispejú aj ďalší štyria sudcovia, ktorým pokračuje funkčné obdobie.
Advokáti prezidentovo rozhodnutie rešpektujú, i keď mu zazlievajú, že nevybral ich kolegu Alexandra Fuchsa. Predseda Slovenskej advokátskej komory Štefan Detvai hovorí, že ich to mrzí, lebo Fuchs bol dlhoročný poradca súdu a je aj uznávaným odborníkom na ústavné právo.
Sudcom Ústavného súdu sa stal aj advokát Rudolf Tkáčik, ktorý je asistentom kontroverzného poslanca KDH Petra Gaburu.
Aké rozhodnutia čakajú súd
o zladení interrupčnej legislatívy
posúdenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku
spor medzi bývalou Dzurindovou vládou a prezidentom o nevymenovaní V. Tvarošku za viceguvernéra (nová vláda chcela podnet vziať späť)
podnet občanov k euroústave, ku ktorej chcú referendum
žiadosti generálneho prokurátora o súhlas na trestné stíhanie niektorých sudcov
disciplinárne konanie proti predsedovi Najvyššieho súdu M. Karabínovi, ktoré podal minister spravodlivosti Š. Harabin
množstvo sťažností na prieťahy v súdnych konaniach
sťažnosti na decembrové komunálne voľby
