BRATISLAVA, PREŠOV. Slovenskí biskupi odmietajú, že by pred novými dokumentmi o spolupráci arcibiskupa Jána Sokola s komunistickou tajnou službou strkali hlavu do piesku. Generálny sekretár KBS Marián Chovanec včera po zasadnutí konferencie povedal, že treba počkať na vyjadrenie Sokola.
„Neviem, v čom by to bolo strkanie hlavy do piesku. Arcibiskup Sokol je svojprávny a môže sa k tomu najkompetentnejšie vyjadriť.“ Až potom môžu podľa Chovanca komentovať situáciu biskupi.
Sokol je práceneschopný, podľa agentúry ČTK sa podrobil operácii bedrového kĺbu vo Viedni. Zotavovať sa môže vraj ešte niekoľko týždňov.
O dôveryhodnosť sa neboja
O preložení alebo odvolaní biskupov rozhoduje Vatikán. Nunciatúra záležitosť nechce komentovať. Podľa hovorcu KBS Jozefa Kováčika nekomentovala ani prípad varšavského arcibiskupa, ktorý sa vzdal funkcie.
„Povedať, že teraz je na ťahu Vatikán, by znamenalo poprieť prezumpciu neviny. Vtedy by Vatikán musel niečo riešiť, keby sa biskup previnil. A k tomu my nezaujímame stanovisko,“ povedal Chovanec.
O dôveryhodnosť cirkvi sa Chovanec neobáva. „To, že pán arcibiskup má zápis, nie je otázka dneška, ale niekoľkých rokov. A vidíte, s pánom biskupom sme veľmi dobre spolupracovali.“ Biskupi by vraj chceli, aby sa medzi nich čo najskôr zdravý vrátil.
Na tlačovej besede nebol predseda KBS František Tondra, k Sokolovi sa odmietli vyjadriť aj biskup Rudolf Baláž alebo arcibiskup Alojz Tkáč. „Na to sú tu iní,“ povedal Baláž. Tondra v sobotu povedal, že je to otázka Sokolovho svedomia a tiež si myslí, že platí prezumpcia neviny.
„Vatikán po šestnástich rokoch od pádu komunizmu nijako nevyjadril svoje snahy o vyrovnanie sa s minulosťou,“ hovorí Miroslav Lehký z Ústavu pamäti národa. Podľa neho aj preto, že dlho nemal možnosť nahliadnuť do dokumentov. Myslí si, že katolícka cirkev by mala chcieť vedieť, čo pre ňu totalitný režim znamenal.
Závažné dokumenty
Lehký o nových dokumentoch o Sokolovi povedal, že fakty v nich nemožno bagatelizovať. „Bola to tajná služba a musela pracovať precízne, dôsledne, systematicky. Neboli možné nejaké svojvoľné excesy. Nevylučujú sa, ale ako princíp práce tajnej služby neboli možné, lebo by to znamenalo dekonšpiráciu a bolo by to proti jej zmyslu.“
Myslí si, že materiál je závažný a malo by vzniknúť akési grémium z arcibiskupa, katolíckej cirkvi, odborníkov alebo historikov, ktoré by vec objektívne posúdilo.
Z morálneho hľadiska vidí problém už v samom dialógu s eštebákmi. „V osemdesiatych rokoch sme vedeli, že jediný spôsob, ako ísť ďalej, je nespolupracovať, nerozprávať sa. Oni si to potom vyhodnocovali ako neochotu. Buď vám dali pokoj alebo prikročili k určitým represiám. To nebol dialóg.“
Sokol nové dokumenty, podľa ktorých informoval ŠtB o oficiálnych záležitostiach cirkvi, ale aj emigrantovi, ktorého stretol v Taliansku, nekomentuje. Tajomník jeho úradu povedal, že potrvá pár dní, kým ich analyzujú.
Rada má skúmať históriu
Na zasadnutí Konferencie biskupov Slovenska biskupi zriadili novú Radu pre interpretáciu cirkevných dejín. Jej predsedom sa stal odborník na cirkevné dejiny, nitriansky biskup Viliam Judák, ktorý vymenuje jej ďalších členov. Mali by tam byť okrem zástupcov cirkvi aj odborníci.
Rada sa bude zaoberať najmä obdobím posledných päťdesiatich rokov, keď dochádzalo pod vplyvom komunistickej ideológie k rôznym dezinterpretáciám cirkevných dejín na Slovensku.
„Samozrejme, bude hľadať správnu odpoveď aj na pozitíva a negatíva tohto obdobia,“ povedal generálny sekretár KBS Marián Chovanec o skúmaní slovenského štátu.
Rada podľa neho nebude napodobňovať činnosť podobných orgánov v Poľsku či Česku, ktoré chcú skúmať aj minulosť cirkevných hodnostárov a ich spoluprácu s tajnými políciami komunistického režimu.
Slovenskí biskupi už vlani povedali, že je na každom z nich, ako sa s kňazmi, ktorí spolupracovali, porátajú. Niektorí ich preložili, iní sa s nimi len pozhovárali. (sen)
Sokolov eštebák zrejme pomlčí
BRATISLAVA. Pod novoobjavenými správami o arcibiskupovi Sokolovi je podpísaný major Rudolf Mizera, v tom čase náčelník 2. odboru Krajskej správy ŠtB. S prameňom Špirituálom podľa nich hovoril v roku 1988 o Sokolovej ceste vo Vatikáne aj o vysväcovaní biskupov.
Istý Rudolf Mizera dnes pracuje ako právnik na Krajskej veterinárnej a potravinovej správe v Trnave, ktorá patrí pod ministerstvo pôdohospodárstva. Keď sme mu zavolali, hneď sa opýtal: „Čo chcete odo mňa?“ Po spomenutí slova arcibiskup povedal: „Ja vám nepoviem nič!“ a zložil. Ani na druhý pokus nepovedal viac. Nereagoval ani na e-mailovú otázku, ako vznikli správy o Sokolovi a či ten spolupracoval s ŠtB.
K Mizerovi sa nechcel vyjadriť ani šéf veterinárnej správy Jozef Sokol. Na otázku, či vedel, že Mizera je bývalý príslušník ŠtB, povedal: „Nemám s ním problémy. Ja som ho zdelimitoval pri fúzii organizácií.“
Mizera s rokom narodenia 1946 je aj na zozname príslušníkov Krajskej správy ŠtB, ktorý zverejnil Ústav pamäti národa. Je tam aj jeho zástupca Albert Wendl, ktorý je podpísaný pod treťou správou o Sokolovi.
Ministerstvo pôdohospodárstva to nechce komentovať.
(mož)
U susedov spisy zverejňuje pravica a historici
Ľavicové vlády nemávajú veľkú ochotu zverejňovať archívy po komunistických tajných službách. Ľudí z nich často využívajú.
V Maďarsku to museli urobiť historici, v Česku a Poľsku nové pravicové vlády.
Nová vlna odhalení agentov ŠtB v Česku súvisí so zmenou vlády. Po nej sa vymenili aj ľudia vo vedúcich funkciách v archívoch spravujúcich zložky bývalých komunistických tajných služieb. Nastúpila tiež nová generácia historikov, ktorých cieľom je čo najväčšiu časť archívov zverejniť.
Doteraz to neplatilo. Obvyklé boli skôr výhovorky, prečo sa niečo nedá nájsť – najmä za posledných osem rokov, keď vládli sociálni demokrati. Čoraz užšie spolupracovali s komunistami a zamestnávali mnoho ľudí z bývalých bezpečnostných zložiek.
Dokazuje to prípad expremiéra Josefa Tošovského. Pracoval pre ekonomickú rozviedku ŠtB, ale jeho zložka, aj keď existovala, bola v archíve uložená inde.
Jej hľadanie by stálo viac práce a podľa nového riaditeľa archívu historika Pavla Žáčka naň nebola vôľa.
Nový prístup sa prejavil aj v prípade herca Jana Kanyzu.
Podobne ako mnohí pred ním, na súde najskôr dosiahol vymazanie svojho mena zo zoznamu agentov. Ministerstvo však vyhľadalo ďalšie dokumenty a dosiahlo nový rozsudok. Podľa neho Kanyza v zoznamoch zostane.
V Maďarsku je proti aj Ústavný súd
Nová vlna odhaľovania dovtedy utajovaných agentov sa začala v Maďarsku v roku 2005. Na internete sa objavilo niekoľko zoznamov agentov od málo dôveryhodných až po zoznamy vypracované historikmi.
Tým došla trpezlivosť a využili ustanovenie zákona, ktoré im umožňovalo aj prístup k verejnosti neprístupným zložkám a ich zverejnenie ako výsledkov odborného výskumu.
„Urobili sme to, aby sme politikov prinútili konať,“ povedal historik Krisztián Ungváry.
Aj pod týmto tlakom predložili vládnuci postkomunistickí socialisti návrh na voľný prístup k dokumentom bývalých tajných služieb a ich úplné zverejnenie na internete. Ústavný súd však novelu zamietol.
Podľa neho bola v rozpore s ochranou osobných údajov, ktorá je vraj tomto prípade dôležitejšia, než odhalenie minulosti.
Zverejnenie na internete zase odmietol s tým, že sa tam môžu objaviť aj nepravdivé údaje.
Poľsko chce znovu lustrovať
Zmena vlády zohrala úlohu aj v Poľsku. Ľavicových politikov, čiastočne bývalých funkcionárov komunistickej strany, nahradili pravičiari z Práva a spravodlivosti bratov Kaczyňských a Ligy poľských rodín.
Lustrácie boli pre pravicu jedným z hlavných volebných hesiel. Po víťazstve vymenili šéfa Ústavu národnej pamäti (poľského ÚPN) za priaznivca väčšieho prístupu verejnosti do archívnych zdrojov. Zrušili tiež vojenské informačné služby, považované za útočisko bývalých štruktúr. Ich doteraz tajné údaje sa stali zdrojom mnohých káuz posledného obdobia.
Čoskoro začne v Poľsku platiť nový lustračný zákon. Čoraz silnejší je tlak na lustráciu cirkevných činiteľov, medzi ktorými došlo v posledných dvoch rokoch k viacerým odhaleniam.
Medzi najradikálnejšími priaznivcami všeobecnej lustrácie sú mladí pravicoví politici, ktorí si komunistické Poľsko pamätajú len z detstva.
Tomasz Grabiński, Vroclav Peter Morvay
