je sa to aj alergiami. Odborníci predpokladajú, že o necelých desať rokov bude alergikom každý druhý Európan. Pred sto rokmi to boli dve percentá.
Laicky a stručne povedané - imunita je odolnosť organizmu voči chorobám. V skutočnosti je to veľmi zložitý systém, ktorý nás chráni pred vonkajším aj vnútorným nepriateľom. Zvonka na nás stále útočia choroboplodné mikroorganizmy, baktérie, vírusy, huby a rôzne cudzorodé látky. V našom tele každú sekundu vznikajú nové bunky a medzi zdravými sú aj poškodené, ktoré dobre fungujúci systém rozozná a zlikviduje. Ak sa tak nestane, môže sa spustiť ich nekontrolované množenie a nádorové ochorenie.
Prínos materského mlieka
Ak dospelí dvakrát či trikrát do roka "schytajú" respiračné ochorenie, je to v norme. Najmä pod vplyvom chladu môže byť imunitný systém nakrátko prirodzene oslabený, kašeľ i posmrkávanie, zapálené hrdlo a horúčka sú normálne. Aj chrípka, ale tá tvorí približne iba tretinu respiračných ochorení. Deti môžu prekonať ročne aj deväť rôznych infektov, lebo ich imunitný systém sa len buduje. Základ si prinášajú z tela matky, no ihneď po pôrode sa začína osídľovanie makroorganizmu mikroorganizmami. Najnovšie poznatky potvrdzujú, že pre novorodenca je najlepšie, keď zostane od prvého okamihu v náručí matky, čím sa výrazne zmierňuje vplyv nemocničných baktérií. To zároveň s pitím kolostra (prvého výlučku mliečnych žliaz krátko po pôrode) a materinského mlieka priaznivo ovplyvní črevnú mikroflóru dieťaťa, čo má pre jeho imunitný systém zásadný význam a zmenšuje pravdepodobnosť vývoja alergií aj v neskoršom veku. Dvojročné dieťa má už imunitný systém čiastočne vybudovaný, proces sa ukončí v 16. až 18. roku života. Neskoršie časté ochorenia svedčia o malej odolnosti, hovoríme o chorobne zníženej imunite - imunodeficiencii.
Vírusy, baktérie a iní votrelci
Niekedy imunitný systém síce pracuje na plný výkon, ale nie precízne a pod vplyvom určitých faktorov prestane rozoznávať vlastné štruktúry ako vlastné, správa sa k nim ako k "votrelcom" a poškodzuje ich. Podnetov môže byť viac - najčastejšie do organizmu vnikne vírus alebo baktéria s podobnou štruktúrou, akú majú niektoré bunky nášho organizmu. V takomto prípade ide o autoimunitné ochorenie, ktoré sa prejaví napríklad bolesťami kĺbov (reumatická artritída), kožnými ochoreniami alebo cukrovkou.
Najrozšírenejšie sú alergické ochorenia. K nim dochádza, keď náš imunitný systém reaguje na nežiaduce podnety zvonka prehnane a keď už nemá čo likvidovať, jeho prehnaná reakcia spôsobí zápal na tkanivách alebo na orgánoch. Ochranný účinok sa mení na škodlivý. Hovoríme o precitlivenosti a látky, ktoré reakciu organizmu spúšťajú, nazývame antigénmi či alergénmi. Môžeme ich vdýchnuť, požiť alebo vniknú do tela krvou, najčastejšie po bodnutí hmyzom či uštipnutím. Alergénom môže byť čokoľvek. Aj to, čo je za normálnych okolností neškodné - peľové zrnko, prach, pleseň, roztoče, ale aj koreniny a inak zdraviu prospešné
obilniny, ovocie (nielen exotické
z dovozu), mäso, ryby, mlieko, lieky. Mnohí sú precitlivelí na niektoré zložky kozmetických výrobkov, textílie či kovy. Zoznam je prakticky nekonečný.
Gény aj vplyv prostredia
Alergia sa stala obávanou hrozbou, neraz drieme v tele ako časovaná bomba. Alergické reakcie sa prejavujú rôzne. Najčastejšie sezónnou či celoročnou nádchou, bronchiálnou astmou, ekzémom, žihľavkou (urtika), zápalom očných spojiviek (konjuktivitída), ale aj tráviacimi ťažkosťami (zápaly čreva spojené so zápchou alebo hnačkami), anafylaxiou. Vznik alergického ochorenia ovplyvňuje najmä genetická predispozícia a vplyv prostredia. "Matka je dôraznejší darca alergie, dieťa má vyššiu pravdepodobnosť stať sa alergikom, ak má ona tento problém. Pri obidvoch alergických rodičoch sa pravdepodobnosť zvyšuje, najmä ak sú rodičia alergickí na rovnaký alergén. Dôležitý je vývoj pred a po narodení, kde nevhodné prostredie a včasný styk s alergénom spúšťa mechanizmus ochorenia. Svoju úlohu zohrávajú infekcie v ranom veku," upozorňuje profesor Peter Pružinec, primár Oddelenia klinickej imunológie a alergológie Fakultnej nemocnice v Bratislave a hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR.
U alergikov menšia hrozba rakoviny
Liečba alergie je zdĺhavá a celoživotná. Najúčinnejšia je kauzálna liečba - vakcínovanie alergénov. Do tela sa vo forme kvapiek alebo injekčne podáva alergén v malých, postupne sa zvyšujúcich dávkach. Táto špecifická imunoterapia trvá niekoľko rokov a pozitívnym výsledkom je, že imunitný systém začne pracovať správne. Táto liečba je, žiaľ, limitovaná vekom postihnutého i druhom alergie.
Symptomatická liečba je celoživotné užívanie liekov, ktoré chorého zbavia večne upchatého nosa a iných nepríjemných prejavov alergie. Treba byť dôsledný. Keď sa lieky vynechajú, príznaky sa hneď ohlásia. Moderné lieky pre ľudí s chronickými ochoreniami sú pripravované s minimálnymi vedľajšími účinkami, preto sa ich netreba báť. Je tu tiež reálna šanca, že vekom alergia u niektorých ľudí vyhasína, napríklad u žien môže ustúpiť v klimaktériu. Zaujímavé je tiež zistenie, že u alergikov je nižší výskyt onkologických ochorení.
Netreba zúfať, skôr sa otužovať
Takmer sterilná čistota v interiéroch, kde sa pohybujeme od narodenia, umelé vlákna, ktoré nosíme na tele a používame ich v mnohých iných formách, konzervované a chemicky ochucované potraviny, dýchanie exhalátov, nadmerné a nesprávne užívanie liekov, málo telesnej aktivity a mnohé iné faktory spôsobili, že imunitný systém človeka je oslabený. Alergia je chorobou civilizácie a vyvíja sa hrozivou rýchlosťou.
Netreba však zúfať a strkať hlavu do piesku.
Treba myslieť na prevenciu. Okrem posilňovania imunitného systému otužovaním, zdravým stravovaním, primeranou fyzickou aktivitou aj spánkom, stále naliehavejším sa stáva očkovanie. Nielen proti chrípke, ale aj proti hepatitíde A i B. Imunitný systém bol stáročia "trénovaný" rozličnými podnetmi (baktérie, vírusy, parazity) a v súčasnosti je následkom takmer až sterilnej hygieny v detstve vrátane sterilnej umelej výživy málo stimulovaný, čo môže viesť k precitlivenosti organizmu
