Nedeľa, 15. december, 2019 | Meniny má Ivica
ROZHOVOR KAROLA SUDORA

Karol Polák: Socializmus je lepší ako demokracia

Pluralita v médiách je pre občana zbytočná, za komunizmu boli médiá kvalitnejšie, hovorí v rozhovore pre sme.sk Karol Polák.

Jeho otec bol ligovým futbalistom. On s ním chodil na tréningy a stal sa brankárom. Šesť rokov hral druhú basketbalovú ligu. Absolvoval hru na husle, spev na konzvervatóriu i Divadelnú fakultu na VŠMU. Dlhé roky robil športového komentátora. Zúčastnil saJeho otec bol ligovým futbalistom. On s ním chodil na tréningy a stal sa brankárom. Šesť rokov hral druhú basketbalovú ligu. Absolvoval hru na husle, spev na konzvervatóriu i Divadelnú fakultu na VŠMU. Dlhé roky robil športového komentátora. Zúčastnil sa(Zdroj: KAROL SUDOR)

Prečo bol socializmus lepší, než dnešný režim? Vysvetľuje športový komentátor KAROL POLÁK.

Hrali ste futbal i basketbal. Prečo ste sa nestali profesionálnym športovcom?

Naši vo mne objavili hudobný talent a dali ma na husle. Mám za sebou päťročnú hudobnú školu aj s absolventským koncertom. Bývali sme na Zochovej ulici v Bratislave, kde bol kapucínsky kostol a tam som chodieval spievať na chór. Nielenže som spieval, zverili mi dokonca úlohu Krista v Pašiách. Tam ma organistka naviedla, aby som husle nechal, že zo mňa bude výborný operný spevák. Tak som začal študovať spev na konzervatóriu. Futbalovému brankárovi hra na husle veľmi nesvedčila, najmä kvôli od lopty dobitým a doráňaným prstom. Potom prišiel do divadla Janko Borodáč, už vtedy pedagóg na VŠMU a povedal: „Karol, vykašli sa na tú operu, hlas máš dobrý, dobre vyzeráš, z teba bude herec!“ Vlastne ma prevelil z konzervatória na Divadelnú fakultu VŠMU, kde som neskôr končil napríklad s Oldom Hlaváčkom alebo Milošom Pietorom. Počas štúdia som hrával v jednej malej kapele ako huslista, moderoval v Divadle hudby a chodil aj do rozhlasu na nočné služby ako hlásateľ.

Audio: Karol Polák o svojom detstve na Záhorí

V rozhlase ste však začali už skôr.

Ako desať až dvanásťročný. Jedného dňa nás počas futbalu oslovil nejaký ujo, či si nechceme zarobiť. Vtedy sa totiž deťom peniaze nedávali, vreckové neexistovalo. A zrazu taká vidina, že zarobiť si peniaze... V tom čase sa všetky programy v rozhlase vysielali naživo. Povedali nám, kedy máme napríklad v rozprávke kričať a plakať, robili sme akýsi komparz. Po skončení sme vyšli na chodbu a vtedy som dostal svoj prvý honorár – tri koruny, čo bolo fantastické, bol som king. Nevedel som sa dočkať, kedy nás opäť zavolajú a postupne sa z nás vytvorila akási detská dramatická družina. Už tam mi povedali, že mám pekný hlas, a prikázali mi kričať niečo ako „pozor, už idú!“. To som už dostal päť korún, lebo som bol sólista. (smiech) Zaujímavé je, že po skončení nahrávania vždy sedel na chodba ujo so zakrútenými fúzami, mal zoznam účinkujúcich a vyplácal „keš“ honoráre. K tomu by sa naše médiá mohli vrátiť, lebo niekedy človek čaká na honorár aj pol roka.

Audio: Karol Polák o tom, ako sa skoro stal "Pražákom"


Vnímali ste vtedy nejakých reportérov alebo komentátorov?

Ani nie. O televízii sme vlastne nechyrovali, mali sme iba velikánske staré rádio s textilnou plachtou vpredu. Keď som tak nedávno uvažoval, uvedomil som si, že som pri ňom vlastne vymyslel televíziu. Sedel som totiž pri ňom, počúval koncert alebo inscenáciu a odrazu som si začal predstavovať, aké by bolo krásne, keby som na tej plachte videl povedzme dirigenta, potom hobojistu, klarinetistu, huslistu... v duchu som vlastne strihal. Rovnako som si v obrazoch predstavoval inscenáciu.

O tom, ako sa "stretol" s televíziou

Ako ste prišli do kontaktu so skutočnou televíziou?

Televízia začala vysielať v roku 1956. Prvé vysielanie som videl, myslím, na Ventúrskej ulici, kde bol vystavený televízor a tiesnilo sa tam pol Bratislavy, pretože ho mali doma možno traja ľudia. Neskôr som chodil k Mišovi Belákovi, ktorý mal aj Viedeň a tam som videl prvý futbalový priamy prenos. Komentoval to jeden slávny rakúsky športový komentátor a to ma uchvátilo. Ale ani vtedy som ešte ani nesníval o tom, že by som ním chcel byť aj ja.

Potom vás oslovili na ulici, ráno si vás v televízii vyskúšali a večer ste už čítali správy.

Áno, oslovil ma Dušan Gábor, vtedajší šéf hlásateľov a hlásateliek v televízii. Vysielalo sa už dva roky a televízne noviny fungovali systémom prestrihávania vstupov z Prahy a Bratislavy. Od nás ich robili dvaja moderátori, ktorí sa striedali. Neskôr jeden z nich ochorel. Druhý pochopiteľne nevládal pracovať tristošesťdesiatpäť večerov po sebe, tak som dostal šancu. Dušan ma dlho hľadal, nemali sme telefón, keďže sme si ho nemohli dovoliť. Postihla nás totiž tragédia - otca zatvorili pre údajnú protištátnu činnosť, dostal desať rokov, mama ochorela na rakovinu a aj nám zomrela. Ostal som so sestrou sám. Hovoril som Dušanovi, že odchádzam do Martina, že tam mám v divadle angažmán, ale prehovoril ma, že na druhý deň urobíme pro forma mikrofónovú skúšku. Podvolil som sa a večer som už hlásil televízne noviny.

Audio: Karol Polák o riadení a financovaní médií za socializmu

O socialistickej televízii

To mohlo znamenať, že ste boli geniálny, ale i to, že mali nízke nároky, ak vás vzali ako začiatočníka.

polak11.jpgTo sa vôbec takto nedá povedať. Skôr naopak. Nízke nároky sú teraz. Neuveriteľne nízke. Dnes som počúval v rozhlase - myslím, že to bolo rádio Regina - jednu novú hlásateľku a to bolo čosi hrozné. Ako keby vzali ženu z ulice, že „poďte nám toto prečítať“. Mala problémy nieže s intonáciou a s prízvukom, ale prečítať vôbec tú vetu. Dnes televízie a rádiá vedú ekonómovia, nie odborníci na slovo alebo obraz. Vedú to ľudia, ktorých jedinou úlohou je zarobiť čo najviac peňazí. Vtedy problémy s peniazmi neboli. Televízia aj rozhlas boli štátne a dostali toľko peňazí, koľko bolo treba.

Bolo to správne?

Samozrejme, veď na kvalitný program má občan, ktorý si kúpil televízor alebo rádio, právo. Vtedy neexistovalo, že by sa majstrovstvá sveta, ktoré sú v Nemecku, komentovali zo štúdia. Komentátori museli byť na mieste.

Nejde len o šport – televízia i rozhlas síce mali peniaze, ale boli zneužívané na propagandu.

A dnes sa podľa vás nezneužívajú?

Dnes si môžem vyberať. Vtedy som nemohol.

Nemôžte si vyberať, všetky sú pod vplyvom ľudí, ktorí inklinujú k jednej veľkej krajine. Pracujete v SME a tak asi viete, ktorej strane fandia vaše noviny.

Neviem. Sú pravicové, ale že by fandili konkrétnej strane...

Sú jasne SDKÚ. Tak potom čo hovoríte o ovplyvňovaní za socializmu. Nič sa v tomto nezmenilo, akurát vtedy bola vyššia kvalita. Snáď mi nechcete povedať, že americké, francúzske alebo belgické televízne stanice idú proti vláde, proti jej uzneseniam, proti systému života v tej krajine. Štátna televízia je štátna preto, lebo slúži štátu.

Audio: Karol Polák o tom, či bola televízia za socializmu zneužívaná

V každej tej krajine, i u nás, máte možnosť prepnúť si na stanicu, ktorej veríte viac. Za socializmu to nebolo a štátna televízia bola ideologicky zneužívaná.

Neviem, či bola zneužívaná. Bola samozrejme nástrojom štátu a ako taká musela plniť určité úlohy, ktoré jej boli určené. Ale podobne to plní aj dnešná STV, aj JOJ, aj Markíza.

Opýtam sa inak – podľa vás vtedy štátna televízia nevymývala ľuďom mozgy?

Ja sa pýtam – a teraz nevymýva? Teraz vymýva dvojnásobne. Dokonca deformuje etické myslenie človeka.

Dnešné pluralitnejšie médiá považujete za zvrhlejšie ako vtedajšiu socialistickú televíziu?

Presne tak. Pretože vtedy sa nemohli objaviť vo vysielaní slová, urážajúce slušného človeka, nemohli sa objavovať v televízii obrázky, ktoré môžu demoralizovať mládež... Poviem vám to tak, že to bude možno znieť pritiahnuté za vlasy – keby som teraz priniesol do hociktorej z televízii slušnú čiastku v miliónoch a požiadal, aby sa po zvučke televíznych novín objavil na dve sekundy môj holý zadok a až potom moderátor, verte, že by to akceptovali.

Za socializmu síce neboli Vyvolení, Mojsejovci a podobné nezmysly, ale iný názor ako oficiálny, tam prezentovaný byť nemohol. Politickí oponenti by sa tam v otvorenej diskusii stretli ťažko.

Vtedy to síce nebolo a keď sa na to spýtate obyčajného človeka, povie vám, že to tak bolo lepšie. Čo vlastne prináša táto pluralita? Od rána do včera hádky, táranie hlúpostí, urážanie jeden druhého a čo - povedzte mi - čo z toho má obyčajný človek? Ten, čo musí chodiť do práce, pričom mu stále hrozí, že tam skončí, tí mladí, čo si dnes musia kúpiť byt, ktorý vtedy dostali od štátu zadarmo...

O socializme

No, zadarmo... to ťažko.

Akože nie?

Fungovalo to tak, že človek zarobil povedzme desaťtisíc, štát mu však dal iba desatinu a z toho, čo mu z výplaty ukradol, dotoval ostatné veci pre všetkých.

No dobre zlato moje, ale k tomu bytu sa mladý pár dostal a nemusel zaplatiť tri, päť až desať miliónov. Platil len nájomné, len elektrinu, ktorú spotreboval. Ale byt dostal. Postavili sa obrovské sídliská...

Čo vám vlastne prekáža na názorovej pluralite v televízii?

polak12.jpgOtázka je, čo dá divákovi. Čo mu dá pluralita, ak sa v nejakej besede tri hodiny hádajú praví s ľavými, modrí so zelenými, zelení s fialovými a bieli s čiernymi? Unavený človek potom večer televíziu vypne a ide spať, pretože ráno vstáva do práce a nevie, či má vôbec do nej vstávať, či tam vôbec ešte robí. Voľakedy mal istotu, že pracovať bude. Čiže pluralitu ani nepotreboval.

Plná zamestnanosť za socializmu znamenala, že množstvo ľudí síce prácu malo, ale nerobilo nič a žilo na úkor iných.

No dobre, nechcelo sa im pracovať, tak nepracovali. Ale súčasný systém neumožňuje pracovať tým, ktorí chcú.

Bolo správne, ak dostávali výplatu aj tí, ktorým sa robiť nechcelo?

Chcete zoznam ľudí, ktorí dnes dostávajú veľké peniaze za to, že nič nerobia?

Veľmi rád ho zverejním.

Pozrite sa okolo seba. (smiech) Koľko ľudí žije na úkor ostatných? A to je správne?

Bol socializmus lepší ako dnešná demokracia?

Bol. Chyby sa robili všade, politické vraždy boli vždy a sú dodnes na celom svete, čiže sa odvolávať iba na to, že ten režim má na svedomí veľa nedobrých činov... Lenže ktorý režim ich nemá? Nechcem, aby táto debata vyznela tak, že tu ako nejaký komunista obhajujem socializmus, ale pozerám sa na veci inak. Prežil som toho veľa. A mám právo hovoriť, veď som mal zatvoreného otca pre možno vymyslené obvinenie. Veď aj v Amerike koľko popravia nevinných ľudí. A možno sú to aj politické motívy.

Čo konkrétne vám z toho režimu chýba?

Mám v sebe čosi také, čomu sa vraví sociálne cítenie. Je mi ľúto ľudí, ktorí trpia za to, za čo nemôžu. Niekto chce pracovať, slušne žiť a zajtra ho vyhodia z práce. Má štyridsaťosem rokov a už ho nikto nikdy nikam nevezme, lebo je starý a neperspektívny. Kto sa oňho postará? V socializme neboli bezdomovci.

Neboli len dobre ukrytí?

Nie. Každý mal kde bývať. Vtedy ani nemohli byť, pretože ak vás na ulici zastavili policajti a pýtali občiansky preukaz, musela tam byť pečiatka zamestnávateľa. Ak nebola, boli ste príživník.

Čo je spravodlivé na tom, že štát bude garantovať bývanie aj tomu, komu sa nechce robiť a celé dní prefláka opitý v krčme?

Vy to považujete za nesprávne? Že sa štát stará o svoje deti, občanov?

Preformulujem to – má štát garantovať rovnaké podmienky usilovnému i flákačovi?

Nie všetky, ale základné podmienky by mali mať rovnaké. Nemyslite si, že za socializmu boli mestá a ulice plné lenivcov, ktorí nechceli pracovať. Nedalo sa nepracovať – keď ste nechodili do práce, bolo z toho zle-nedobre. Mladí ľudia často operujú tým, že niekto iba stál a flákal sa, pričom miesto mal isté. Ale nemal ľahký život, lebo tí, čo robili, ho – obrazne povedané – kopali do zadku.

Audio: Karol Polák o tom, že dnes sa kradne viac ako za socializmu

Vzniklo heslo, že „kto nekradne, okráda svoju rodinu“. To je chyba systému.

Viete, na Slovensku vzniklo podobných humorných, sarkastických, ironických a neviem akých hesiel veľa a vznikajú stále. To vymyslí nejaký hlupák a veľmi rýchlo sa to roznesie. Vraj sa rozkrádalo. Ale prosím vás pekne, však ste novinár – kto mohol za socializmu ukradnúť niekoľko miliárd, ako sa týždeň čo týždeň dozvedáme dnes? Kto si môže dovoliť povedať, že za komunizmu sa rozkrádalo, keď tu sa kradnú miliardy každý týždeň, preboha?! A nikomu sa nič nestane! Vláda podpíše, že BMG Invest môže fungovať. Veď fungovali so súhlasom vlády. Keby na to nedostali podpis, keby si ich preverili... ale aj tí, čo to podpisovali, sa nabalili! Tak čo tu niekto rozpráva o tom, že sa kradlo?

Je pre socializmus ospravedlnením, že sa kradne aj dnes?

Ja tým socializmus neospravedlňujem. Neznášam ale jednu vec – ak si niekto prihrieva polievočku, nejaký slávny herec, ktorý hral komunistických funkcionárov a hrdinov vlasteneckej vojny. Vtedy mu tie komunistické peniaze nesmrdeli.

Audio: Karol Polák o disidentoch

O disidentoch

Milan Kňažko?

To ste povedali vy. A nielen on, veď takých sú stovky. A nielen hercov. Tie peniaze, čo vtedy bral, mu nesmrdeli. A teraz rozpráva o „komoušoch“, ktorí ho vykorisťovali a zneužívali jeho tvár. Však si ju nemal dať ukradnúť. Mal vliezť do lesa a vyhadzovať mosty a tunely. Ukážte mi disidenta, ktorý bojoval v horách so zbraňou v ruke. Disidenti napísali nejaký pamflet, potom sa dali zatvoriť, lebo to mali v programe, aby boli po prevrate slávni, lebo to tak je v každej krajine.

Nemali istotu, že režim padne.

Tak riskli. Zadarmo to nerobili. Ani Havel to nerobil zadarmo. Ten má pekné konto. A navyše bol chránený všetkými tajnými službami. Jemu sa nesmelo nič stať, lebo bol vytipovaný, že keď padne železná opona, bude prezidentom. Tak ho chránili KGB, FBI, aj Mosad.

To si myslíte, alebo viete?

To si myslím. A nielen si myslím. Obráťme veci takto – on sám sa vyjadroval o „krvožíznivom“ krvavom režime, ktorý ho zavrel do basy, kde mu nosili „vepřo, knedlo, pívo“ a písal si svoje hry. Čo keby tento krvavý režim poslal jedného dňa o pol druhej v noci dvoch maníkov do jeho cely a tí by ho obesili na kravate? Ani pes by neštekol po nejakom Havlovi. Akurát by vyšla taká „noticka“, že „nějakej Havel sa v noci oběsil.“ Ak by vôbec vyšla. Pozrime sa na veci aj z tejto stránky. Ten režim ho nechal žiť.

Audio: Karol Polák o scenároch pádu železnej opony

Ešte ani v roku 1989 nemali disidenti istotu, že režim padne.

Prosím vás, dlhé roky som chodil po svete. Na západe boli inštitúty, ktoré pripravovali scenáre, čo všetko treba v prvom rade urobiť, až padne železná opona. Že padne, bolo jasné, pretože pre to robili všetko. Nie kvôli slobode ľudí na východe, ale preto, aby dostali na východ svoje obchodné reťazce a „mekdonaldy“. Môžu sa vykašľať na vás, či ste alebo nie ste slobodný. Čo robí kapitalizmus pre Afriku, pre Južnú Ameriku? Veď v Afrike majú kapitalizmus už tisíc rokov a stále bývajú v chatrčiach bez vody a prúdu. Čo im dala tá demokracia, ten kapitalizmus?

To sú diktátorské režimy, nie demokracie.

Pár diktátorských. A Južná Amerika? Čo tým ľuďom dal ten režim?

Fungovanie na päťročnice a vyrábanie bez ohľadu na dopyt bolo v poriadku?

polak16.jpgNebolo to vyrábané všetko na sklad. Po páde režimu sme vyhlásili, že „haha, plánované hospodárstvo“. Čiže ho máme neplánované. Teraz každý vyrába čo chce a koľko chce, nikto to nekoordinuje.

Mal by štát koordinovať, čo sa má vyrábať?

Boli vtedy v našich predajniach závadné potraviny? Vypredávali sa vtedy potraviny s prepísanými dátumami spotreby? Zo západu sem chodia rôzne tovary, ktoré oni žrať nechcú, tak ich posielajú k nám.

Zato sa predávalo pod pultom, pretože niektoré potraviny neboli vôbec.

Niekto argumentuje tým, že voľakedy neboli pomaranče a teraz sú. Vtedy, keď sa doviezli pomaranče, ľudia stáli v rade preto, lebo si ich mohol každý dovoliť kúpiť. Každý kúpil päť, šesť aj desať kíl. Teraz kupuje po jednom, lebo na to nemá. Čítal som, že v Ameriku sypú ryžu do mora. Čo ju preboha nedajú tým hladujúcim černochom? Odpovedzte! To je ľudský systém, ak ju vysypú do mora a nedajú hladujúcim?

Audio: Karol Polák o tom, či sa tešil z pádu socializmu

Vy ste sa zo zmeny v roku 1989 asi príliš netešili.

Vedel som, aké to bude, pretože som chodil na západ a videl tamojší život. Život nemožno posudzovať hornými desaťtisícmi. Videl som na západe ľudí v škatuliach na chodníkoch, žobrajúcich, hladných. Videl som ľudí, čo chodili do fabriky so stálou obavou, že tam zajtra nepôjdu, lebo ich vyhodia na ulicu. Pozeral som nielen výklady na Wall Street alebo neviem kde v centre New Yorku, ale videl som aj slumy v Rio de Janeiro. Videl som tú kriminalitu a hovoril si – toto nás preboha čaká? A je to tu. Nemerajme stále tak, že vidíme mercedesy a stavajú sa obrovské vily.

Čiže ste sa naozaj netešili.

Ten rok poslúžil len k tomu, aby sa americký a západný trh dostali na východ. To bol podľa mňa hlavný dôvod, žiadna sloboda národov.

Prenasledovanie väzňov za socializmu vám neprekážalo?

polak17.jpgA čo Guantanámo? Tam sú akí väzni? Život odpovie na všetko. Naučili sme sa pozerať len jednostranne, že všetko, čo bolo, je treba vymazať a zničiť. A pod heslom budovania nového sveta a podľa mňa pofidérnej demokracie, ideme všetko negovať. Každý si chce prihriať polievočku tým, že nadáva na to, čo bolo predtým, hoci mu to vyhovovalo. Vyštudoval zadarmo, mal prácu, mohol si vybrať zo štyroch až piatich ponúk... a teraz nadáva, že tie svine komunisti ho nechali vyštudovať zadarmo. Viem, že to vyznieva ako obhajoba socializmu, ale to ja nechcem. Treba sa však pozerať objektívne. Celý život som komentoval športové zápasy, kde súperili proti sebe dve mužstvá a ja som musel objektívne posudzovať schopnosti jedného i druhého. Tak robím aj teraz.

Dá sa metaforicky povedať, že kapitalizmus verzus socializmus je futbalový zápas, v ktorom aktuálne socializmus prehráva?

Áno, momentálne prehráva, ale aj zásluhou rozhodcu. Ten pripiskuje iba jednej strane. Je to súboj dvoch sústav, každá má svoje plusy aj mínusy.

Nie sú dôkazom nezmyselnosti socializmu Kuba, Vietnam i Čína?

Čína? Kam to došlo? O chvíľu to bude najsilnejšia veľmoc na svete. Olympiáda v Pekingu bude taká, aká ešte nikdy v živote nebola a ďalších sto rokov nebude. Vybavenosťou, kvalitou štadiónov a priebehom samotným to bude úžasné.

Nie je to zbytočné megalomanstvo na úkor obyvateľov?

Ako na úkor?

Množstvo ľudí tam hladuje.

Všade hladujú.

Bavme sa o pomere hladujúcich k nehladujúcim na západe a v Číne, o ľudských právach.

Viete, demagogicky sa dá otázka položiť, demagogicky sa na ňu dá odpovedať. A povedzte mi, ako je možné, že sa tá Kuba tak dlho drží? Prečo sa Kubánci dávno nevzbúrili, prečo milujú Castra?

Tí, čo dali najavo, že ho nemilujú, sedia vo väzbe.

Žiadneho prezidenta všetci nemilujú. Každý má opozíciu.

Tamojšia opozícia je prenasledovaná.

Prečo sa potom už dávno ich národ nevzbúril a nepripojil sa k Amerike? Tam sa nevedia dočkať, až Castro zomrie. Už aj oslavovali jeho úmrtie.

O komentovaní

Prejdime k tomu, čo vás dlhé roky živilo. Čo ste komentovali ako prvé?

Prvý priamy prenos som robil z krasokorčuľovania, myslím v roku 1958 alebo 1959.

Bolo zvykom, že jeden komentátor sa venoval viacerým športom naraz. Prečo?

Záleží na počte komentátorov. Prvý bol Radko Siváček, ktorý prišiel z rozhlasu, ja som bol druhý. Keďže sme boli iba dvaja, museli sme komentovať všetky športy. Vtedy sa cez víkend robilo aj osem prenosov.

Audio: Karol Polák o dnešných komentátoroch

Nebolo práve také množstvo prenosov správnou a tvrdou školou, ktorú dnes mladí komentátori nemajú kde absolvovať? Pretože tých občas kritizujete.

Aby sa tá moja kritika správne pochopila – ja nechcem zasahovať do odbornosti komentátorov, lebo tá je taká, ako sa športu daný človek venuje. Nemôžem kritizovať, že sa niekto nerozumie futbalu alebo hokeju, ale skôr podanie toho komentára. Otázku čistoty jazyka, štylizácie, prízvuku, spodobovania.

K tomu vám napomohla divadelná príprava?

polak19.jpgSamozrejme, aj tá. Je to aj otázka logického prízvuku. Minule počúvam komentár, keď naše basketbalistky hrali v Budapešti s maďarskými. V prvom polčase sme prehrávali, ale v druhom polčase boli lepšie naši basketbalistky. S prízvukom na slovo „basketbalistky“! A ja sa pýtam – v prvom polčase hrali volejbalistky? Nemá byť prízvuk na slove „naši“? To je podstatné, to je to umenie prejavu, veď predsa nepíšem, ale rozprávam. Jedna banalita - máme šport, ktorý nazývame „pretláčanie rukou“. To je však predsa pretláčenie rúk! Otrocky sme prebrali z češtiny „přetláčení rukou“, ale u nás znamená slovo rukou „rúk“!

Robili ste chyby aj vy?

Iste, na začiatku, ale to sa okamžite odstraňovalo. Sám som sa o to zaujímal. V tenise povieme, že niekto má niekoľko skvelých „prehodov“. Však on ho obhadzuje, nie prehadzuje! To sme tiež prevzali z češtiny. Tá má „přehoz“ aj „prohoz“. Mnohé veci som si sám vydedukoval, veľa som čítal, vracal sa k tomu, články z novín som sa učil naspamäť. Napríklad existuje Úrad pre ochranu životného prostredia. Prečo to nie je Úrad ochrany životného prostredia?
Nedávno ma zarazila správa v médiách, že sa vypisuje konkurz na miesto riaditeľa a podmienkou bola minimálne štvorročná prax vo vedúcej funkcii. Jedno, či bol v kafilérii alebo v pivovare, podľa podmienok v tej správe môže riadiť televíziu. Je to správne? Voľakedy bola prax, že sa do riadiacich funkcií dostávali pracovníci z televízie, ktorí začínali ako redaktori, kameramani alebo technici, neskôr sa stali šéfredaktormi, námestníkmi a podobne. Boli to ľudia zvnútra.

Nie je lepšie, ak ide o nezaťaženého manažéra zvonku bez vnútorných väzieb a kamarátstiev?

Aký nezaťažený manažér, ak nerozumie tomu, čo sa tam vyrába? Ja môžem prísť nezaťažený rozhodovať do nejakej fabriky elektronických zariadení, keď som všetky nikdy v živote nevidel a mám doma nejaké rádio? To sú veci, ktoré obhajujú tí, čo to robia a nerozumejú tomu. Aký nezaťažený manažér? Veď nemôžem robiť predsedu poľnohospodárskeho závodu, súc nezaťažený, ak som bol predtým holič. A teraz budem rozkazovať, čo sa má siať a čo má vyrásť? Veď sa zhovadím. Je chybou, ak médiá vedú ekonómovia, manažéri, o ktorých hovoríte. Nie som proti nim, ale nech tam robia ako poradcovia, prípadne námestníci. Noviny má predsa viesť skúsený novinár a nie nezaťažený manažér, ktorý sa nevie podpísať.

Skúste zhodnotiť dnešných hlásateľov a komentátorov.

Sú to takí výkonní čítači. Nechcem byť konkrétny a menovať. Tí, čo to dnes robia, čítajú z čítačky a nemáte pocit, že ich to zaujíma.

Mechanické verklíkovanie?

Áno. Keď tam vidno peknú tváričku, ktorá má väčšiu starosť o to, aby dobre vyzerala, ako o to, čo hlási, tak jej neveríte. Neveríte, že naozaj vie, o čom hovorí. Je taký úkaz, ktorý síce nemám overený, ale myslím, že je pravdivý – ak by som sa napríklad moderátorov spravodajstva spýtal štvrťhodiny po vysielaní, o čom tie televízne noviny boli, pochybujem, že by vedeli. Odčítajú svoje, ale necítiť záujem o to, čo hovoria. Preto aj brepcú, lebo čítajú slová a nie myšlienky. Ak viem, že chcem čosi povedať, nemôžem sa mýliť, že miesto krásny poviem krajný. To sa stane iba vtedy, ak čítam písmenko po písmenku a neviem, čo hovorím. Nás už dávno učili, že správy, ktoré čítam, si musím osvojiť. Tak, aby som bol v stave ich povedať aj vlastnými slovami, ak by zhasla čítačka. Obsah tej správy musím poznať. To dnes chýba.

Trpíte pri komentovaní, ak dnes pozeráte pozeráte priame prenosy z hokeja, futbalu a podobne?

Veľmi do tej odbornej stránky zasahovať nechcem, ide mi najmä o slovo, o prejav. Aj muzikant, ktorý hrá falošne, ma síce nerozčúli, ale minimálne rozruší, i keď hrá možno Beethovena. Kazí mi tým dojem. Niekedy mi ho kazia komentátori práve svojou nedbanlivosťou. „Zahajujeme“, v druhom polčase „sa niekto trafil“ znamená, že je trafený práve ten komentátor. V našej reči sa objavuje čoraz viac bohemizmov. V Prahe mi často hovorili, že „Karle, stejně budeme jednou mluvit česky všichni“.

Čo je zlé na tom, že sa náš jazyk obohacuje?

To nie je obohacovanie, to sú falošné tóny. Nemôžte obohatiť Beethovena, že mu pripíšete noty navyše.

Jazyk je predsa živý a vždy do neho prenikajú nové slová. Pred rokmi sme nepoznali ani slovo internet.

No dobre, ale nech si vyberajú slová zo slovenskej podstaty a nie, že „sa trafil“, „dal sa počuť“... veď čo je to? Surový preklad z češtiny.

O športe a športovcoch

Poznali ste zblízka množstvo športovcov. Ako to bolo za socializmu s dopingom?

Doping je všade na svete už od nepamäti. Už gladiátori dopovali, keď šli do súboja na život a na smrť.

Veľa sa dnes hovorí o ovplyvňovaní zápasov. Komentovali ste zápas, v ktorom ste mali istotu, že je to iba fraška s vopred dohodnutým výsledkom?

Ak som aj niečo tušil, nikdy som to nevedel naisto. Nesedel som za stolom, za ktorým sa dohadoval výsledok. Vezmite si však súčasnú aféru v Taliansku. Je tam socializmus? Nie je. A čo sa deje v Juventuse Turín? Vidíte, že to nie je vina režimu, ale ľudí, ktorí v tom pracujú a chcú zisk.

Opýtam sa inak – existoval vtedy príkaz, že Sparta alebo Slovan musia vyhrať?

polak18.jpgNie, to nebolo, to si nikto netrúfol. Aj vtedy už síce bola hierarchia, ktorá existuje v istej forme dodnes, jej vrch bol v Moskve, potom bola Praha, Bratislava, Košice, Prešov a až potom na konci Spišská Nová Ves, obrazne povedané. Okresný funkcionár mal nad sebou krajského, ten celoslovenského, ten celoštátneho a ten zase niekoho v Moskve. Ak sa aj niečo na tých stupňoch objavilo, ten vyššie postavený zo strachu, aby sa to nedotklo aj jeho, zakročil.

Neboli ani príkazy, že trebárs hokejové mužstvo ČSSR nesmelo vyhrať nad ZSSR?

Nie, to som nezažil. To sú zase výmysly ľudí, ktorí zdôvodňujú prehry tým, že sa muselo prehrať. A ak dnes s Rusmi prehráme 6:1, aj to sme museli prehrať? Niektorí to hovoria preto, aby sa nejako ospravedlnili. Napríklad v hokeji v bývalom ZSSR bolo registrovaných toľko hokejistov, ako občanov v celom ČSSR. Mohli vyberať z miliónov hokejistov.

Tých najlepších však programovo vysielali hrať za CSKA Moskva.

Urobili dobrú vec, že z najlepších hokejistov vytvorili armádny tím. Všetci hráči mali svoje hodnosti od majora po plukovníka, aby mali zabezpečené hodnostné a svoje platy, ale makalo sa neuveriteľne tvrdo. Neviem, či viete o prvom zájazde CSKA Moskva do Ameriky. Všetci hovorili – konečne sa ukáže sila NHL. Prišiel prvý zápas s New York Rangers – 7:1 pre CSKA. Montreal Canadiens prehrali podobne. Vyprášili všetkých, s ktorými sa stretli, vrátili sa do Moskvy a bublina NHL spľasla, lebo CSKA bol vlastne reprezentačný tím ZSSR. Keď som im nakukol do kabíny, Schwarzenegger by sa červenal, také mali figúry. Videl som ich tréning pod Tarasovom. Jazdili po ploche v podrepe so stokilovou činkou na pleciach a trénovali s rýchlokorčuliarskymi nožmi, aby nabrali rýchlosť.

Nezúrili naši vtedajší hokejoví reprezentanti, že sa nemohli dostať na západ a hrať tam za väčšie peniaze?

Podaktorí zúrili, iní emigrovali a niektorí sa s tým zmierili. A ostatní chceli ostať tu.

Aký má vplyv na reprezentáciu, že mladí hokejisti odchádzajú do zámoria ako šestnásťročné deti?

Zlý. Pozrite sa na naše výsledky.

Za reprezentáciu predsa hrať môžu.

Taký, čo zarába milióny dolárov ročne, stráca motiváciu hrať za ňu. Niektorí to dávajú najavo okato, niektorí menej. Deje sa však horšia vec – dostávame sa do situácie, že vrcholový šport budú môcť pestovať iba detičky zámožných rodičov. Nie talenty, ale tí, čo na to majú. A tak to aj dopadne. Šatanovci, bondrovci, demitrovci a podobne ešte vyrastali v športových triedach a dostali kompletnú športovú výstroj zadarmo. Dnes to všetko musí kúpiť otecko. K tomu sú tu rôzne lákadlá ako mobily, počítače, laptopy, krčmy a opäť určitá časť mladých ľudí odpadne, pretože podľahne týmto nástrahám. Logicky z toho vyplýva, že vrcholoví športovci budú iba tí, ktorých rodičia na to majú.

O svojom účinkovaní v kampani HZDS

Politikov v súčasnom systéme považujete za darebákov. Napriek tomu ste pred rokmi robili predvolebnú kampaň HZDS.

Netvrdil som, že sú darebáci, ale sú to politici a každý politik je svojim spôsobom trochu darebák. Odjakživa tí, čo boli pri moci, využívali svoje pozície na jej upevnenie a zveľaďovanie svojho majetku. To fungovalo i za socializmu, i keď nie v takej miere, pretože vtedy sa nedalo dostať k peniazom tak ako dnes.

Prečo ste robili kampaň pre HZDS?

polak_TASR.jpgNedal som sa na to z presvedčenia, ale z pragmatického dôvodu. Prišla ponuka, ktorá mi sľubovala dosť neobvyklý finančný obnos a keďže mám nejaké to spevácke i herecké zázemie, vzal som to. Treba to posudzovať z pohľadu, ako sa to dialo. Chceli od nás, aby sme pritiahli ľudí do sály nejakého domu kultúry, nič viac. Odrobili sme si svoj program a odišli na hotel. Až potom prišli politici a urobili svoj míting. Nikto z nás na javisku nevykrikoval „nech žije HZDS“ alebo „hurá za Mečiara“ a podobne. Účelom bolo prilákať ľudí, za čo nás – ako sľubovali – dobre zaplatia.

Z toho, čo bolo dohodnuté, vám vyplatili - podľa vašich vyjadrení v médiách - iba šestinu.

Áno, viac tie peniaze ani neuvidím, takže som sa poučil.

Znamená to, že vám HZDS doteraz dlhuje päť šestín honoráru?

Samozrejme. Vykrylo mi to akurát náklady. Bola to mesačná akcia, zmluva bola na tridsať vystúpení. Nemalo zmysel z Martina cestovať každý deň domov, tak som sa ubytoval v hoteli a sám si ho aj platil so všetkými ostatnými nákladmi. Mesiac ma vyšiel na sedemdesiatpäťtisíc.

Aký honorár vám sľúbili?

Neviem, či je dobré to zverejňovať. Tí, čo v tej oblasti robia, vedia, aké honoráre sa tam pohybujú.

Teda koľko?

Za jedno vystúpenie trochu viac, ako je u nás priemerný mesačný plat. Čiže ponuka to bola lákavá. Viete sám, koľko umelcov fungovalo v každej kampani. A určite aj niektorí novinári vzali príspevky za to, ako písali. Je to bežné, kampaň je kampaň.

Volili ste vtedy HZDS?

Priznám sa, že som ešte voliť nebol. Viete prečo? Lebo nemôžem súhlasiť s tým, že politik, ktorého by som si zvolil, zmení po mesiaci názor a prejde na opačnú stranu. Teda ma zradí, spraví zo mňa handru. V koalícii sa totiž spojí s tými, ktorých som voliť nechcel.

Ak nezíska dostatok hlasov, je to nevyhnutné.

Koalícia ako taká je podvod na voličoch. Podľa mňa by nemali žiadne koalície existovať. Strana, ktorý vyhrá voľby, by mala vládnuť s takým počtom hlasov, aké získala. A že im bude kvôli sympatiám prihadzovať hlasy iná strana, to je už otázka taktiky. Ale nie, aby sa spolu radili, zasadali a kuli plány. Vezmite si príklad – skončí sa futbalová liga, Žilina bude mať osemdesiat bodov, ale Artmedia, Ružomberok, Nitra a Banská Bystrica vytvoria koalíciu a spýtajú sa – Žilina, koľko máte bodov? Osemdesiat? My máme stoštyridsať. My sme majstri, nie vy. A to sa deje v politike. Síce sa na mňa usmievate, akože sranda, ale to sa predsa deje. Víťaz ligy nie je na čele vlády, ale sú tam tí, ktorí mali vypadnúť. Preto voliť nechodím.

Keby vás oslovili v najbližšej kampani, šli by ste ju robiť?

Poriadne by som si to rozmyslel. Záleží na tom, aká by to bola ponuka.

Záleží na tom, aká by to bola ponuka, alebo aká strana?

Aká by to bola ponuka, nie strana. Ja to beriem profesionálne ako športovec – aj ten hrá raz za Trenčín a potom proti nemu za Košice. A o rok môže byť slovanista. Emócie idú bokom, ide tam, kde ho zaplatia. Každý potrebujeme peniaze na život.

Čo vás dnes živí?

Pracujem pre jednu stávkovú kanceláriu, moderujem pre rádio City, kde to pomaly z istých dôvodov končí, spolupracujem s televíziou Nové Mesto a často chodím moderovať rôzne akcie.

Ešte nedávno ste glosovali šport pre STV. Je pravdou, že ste odišli kvôli honoráru?

Odišiel som aj pre honorár, lebo ma urážal. Dostával som tisíc korún hrubého za autorské päť až sedemminútové glosy. To nebolo čítanie výsledkov z čítačky, ale môj názor, môj materiál! A za to mať tisíc korún v hrubom, sa mi zdalo byť urážkou. Ale bol som aj nemilo prekvapený fungovaním celého systému, pretože som bol zvyknutý na oveľa profesionálnejšiu prácu. Nebolo mi tam dobre.

O tom, či naozaj jazdil pod vplyvom alkoholu

Bulvár vás obvinil, že ste ako porotca Hviezd na ľade po programe šoférovali opitý.

Obviniť vás môže hocikto z hocičoho. Existujú fotomontáže, ale to dobre viete, môžem vám prirobiť konskú hlavu a uverejniť ju na titulke.

Ako to teda bolo?

polak13.jpgPo skončení základnej časti pripravila televízia alebo nejaký jej sponzor pohostenie na čas, kým sme čakali vo VIP priestoroch na záver programu, v ktorom súťažiaci vypadávali. Boli tam nejaké chlebíčky, štrúdľa a päť koňakov. Porotcov bolo tiež päť. Dvoch členov poroty vozili na ubytovanie, tak prečo by si nedali koňačik pred spaním? Ráno leteli lietadlom domov, takže mohli. My ostatní nie. Uvedomte si, že program sa vysielal v piatok večer. Studenková, Klačanská a ja, ktorí sme boli autami, sme mali riskovať cestu o polnoci z Koliby na Slavín, cez celé mesto, keď sme míňali po ceste štyri až päť kontrol? Občas ma zastavili, občas nie. Uvedomte si, že som stále za volantom. Stojí mi nejaká kvapka koňaku za to, že prídem o vodičák?

Existuje fotografia, ako ten koňak pijete.

Nechajte ma dopovedať. Spoza rohu pozerali paparazzovia, boli tam tie koňaky, tak som jeden vzal a povedal Harapesovi, ktorý bol tiež členom poroty, že „na zdravie“ a priložil si ho k ústam. Ako srandu. Blesk blesk... a bolo. Na tej fotke nemáte, že ten koňak pijem, len ho mám priložený k ústam. Sadol som do auta a šiel domov. Zastavil ma niekto? Fúkal som, nafúkal som?

Znamená to, že si to novinári z Plus 1 deň vymysleli?

Ja im hovorím, že Trus 7 dní. Na druhý deň mi volala nejaká redaktorka, že „pán Polák, vy ste pili“ a ja, že „akože som pil?“. „No, máme vás odfoteného“. Spýtal som sa, či ma majú odfoteného tak, že som to aj vypil. A tiež to, či sa nehanbí za to, čo robí. Pre mňa sú to hyeny, ktoré vyrabúvajú kontajnery. Samozrejme sa naštvali a pritvrdili. Ale chcem povedať to, že predsa nie som samovrah, že vypijem čo len kvapku koňaku, keď viem, že idem v piatok v noci cez celé mesto autom a tiež to, že sa práve oni môžu postarať o to, že budú s policajtami čakať za prvým rohom, aby ma zastavili a nafotili, ako nafúkam. Nie som predsa debil, aby som im naletel. Robím v tej branži a viem, čo sa dá urobiť. Zneužili to a ja im to neberiem.

Je pravdou, že ste mali za tú reláciu honorár stotisíc mesačne?

Za mesiac? Mal som dvadsaťtisíc za jedno vysielanie. Možno iní mali viac, neviem, ja som sa ich nepýtal.

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  2. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  3. Kam na výlet so svojimi známymi
  4. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
  5. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  6. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
  7. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME
  8. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú?
  9. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť?
  10. Nákup darčekov môže byť tento týždeň výhodnejší
  1. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  2. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  3. Kam na výlet so svojimi známymi
  4. Slovenské Vianoce kedysi a dnes
  5. Chlebodarca zmenil život siedmim rodinám
  6. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
  7. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  8. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
  9. Slovenská sporiteľňa pomôže svojim klientom zo zničenej bytovky
  10. Vianočné trhy na zámku Schloss Hof „na skok“ od Bratislavy
  1. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú? 34 667
  2. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť? 31 773
  3. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky 25 344
  4. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka 15 866
  5. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 12 363
  6. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny 11 510
  7. Kam na výlet so svojimi známymi 10 942
  8. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov 9 501
  9. Vlastné auto alebo lízing? Porovnali sme ich výhodnosť 9 377
  10. Aké proteíny sú najzdravšie? Našli sme odpoveď 9 300