Izbu nemeckých biatlonistiek Andrey Henkelovej s Martinou Glagowovou krášlil po prvých siedmich dňoch šampionátu v Anterselve jediný bronz Glagowovej zo šprintu.
Veľké priateľky si počas záverečných dvoch dní všetko vynahradili. V sobotňajších pretekoch s hromadným štartom si o dva roky staršia Andrea došla po zlato so štvorsekundovým náskokom pred Martinou, v nedeľu už vyhrali obe ako členky najrýchlejšej nemeckej štafety.
Razom sa izba policajtky Glagowovej a vojačky Henkelovej stala jednou z najúspešnejších. Pre obe to bol najlepší liek na virózy, ktoré ich pred MS nepustili na štart SP doma v Ruhpoldingu a podpísali sa i pod slabší rozbeh oboch na svetovom šampionáte. „Tri roky som nebola chorá a potom toto. Zlatom z Talianska som však obavy, ako dlho sa budem po chorobe trápiť, vymazala. Som znova na špici,“ tešila sa Henkelová.
Strieborná Henkelová opúšťala strelnicu po posledných výstreloch ako tretia, no stále pochybovala, či uspeje. „Bola som neskutočne unavená a myslela si, že sa na stupňoch víťazov neudržím,“ priznala Glagowová.
V nemeckom tíme je vraj tradíciou, že najslabšia zo štafety večer umýva riad aj za ostatné, no po štafetovej zlatej paráde im to tréner Uwe Müssiggang určite nenaordinoval. „Vyšlo to, ale už som toho mala plné zuby. Päť pretekov za osem dní. Pripomínalo mi to Tour de France,“ tvrdila vyšťavená Glagowová.
Oslavy boli spoločné, ako inak. „Je to v nemeckom tíme moja najlepšia priateľka. Napokon, veď spolu každý rok trávime šesť mesiacov,“ vravela Henkelová, ktorá k biatlonu privoňala v roku 1989. O tri roky skôr než Martina. „Ani som si ho nevybrala. Keď sme sa vtedy u nás doma v Grossbreitenbachu dozvedeli, že biatlon je olympijský šport, prešli sme naň všetky baby v klube,“ priznala Henkelová.
Autor: rh
