77 a Peter Šťastný v Quebecu 1985 - 90.
Rodák z Trenčína hrá v NHL deviatu sezónu, s ročným platom 7,5 milióna dolárov (asi 200 miliónov korún) je najlepšie zarábajúcim slovenským športovcom.
Útočník Atlanty Marián Hossa označil Cháru s Jaromírom Jágrom z New York Rangers a Joeom Thorntonom zo San Jose za jedného z troch najlepších hokejistov na svete. V NHL ho zaraďujú medzi najtvrdších obrancov, v osobných súbojoch rád využíva svoje fyzické prednosti, ale platný je aj v ofenzíve.
Počas januárového Zápasu hviezd v Dallase mu namerali najprudšiu strelu zo všetkých hráčov 161,5 km/h a naposledy vsietil v priebehu týždňa dva razy víťazný gól Bostonu: najprv v predĺžení do siete Caroliny a v sobotu v samostatných nájazdoch do bránky New York Islanders.
Drámu s ostrovanmi z New Yorku ste rozhodli až v deviatej sérii nájazdov. Aj brankár Rick di Pietro sa priznal, že čakal od vás delovku, nakoniec ste ho prekonali úplne inak. Zmenili ste plán?
„Nie. Už pred nájazdom som si zaumienil, že puk mu strelím medzi nohy. Keď som medzi 'betónmi' zbadal malú medzierku, tak som tam švihom poslal puk. Vyšlo to.“
Pocit?
„Úžasný. Pre Boston je to veľmi dôležité víťazstvo. Nezáleží, kto strelí víťazný gól, no dva body znamenajú pre mužstvo v tejto fáze veľmi veľa. Od postupového ôsmeho miesta do play off nás vo Východnej konferencii delí osem bodov, čo nie je nedostižná strata. Do konca základnej časti hráme ešte 28 zápasov.“
Po prestupe z Ottawy do Bostonu ste sa stali kapitánom mužstva. Ako sa vyrovnávate s tlakom, keď sa mužstvu nedarí a stále je pod čiarou play off?
„Post kapitána znamená pre mňa obrovskú česť, svoju úlohu sa snažím vykonávať, ako najlepšie viem. Určite je to veľká zodpovednosť, ale ja sa jej nebojím. Pracujem tak tvrdo, ako sa len dá. Isteže by sme chceli byť na lepšej pozícii, ako sme teraz. Posledné výsledky sú pre mužstvo povzbudením. Budeme bojovať až do konca a uvidíme, či to bude stačiť.“
V čom vidíte príčiny, že Boston zatiaľ nespĺňa očakávania?
„Mali sme ťažké obdobie na prelome januára a februára, keď sa mužstvu nedarilo. Prehrali sme päť zápasov za sebou. Nie je to nič príjemné. Počas dlhej sezóny príde slabšia chvíľka asi na každý tím. Snaha bola u všetkých hráčov, lenže nedarilo sa nám a prehry nám zrážali sebavedomie. Čím viac sme chceli vyhrávať, tým viac chýb sme robili. Verím, že je to už za nami a víťazstvá nás teraz posunú dopredu.“
Začiatkom februára vymenil Boston slovenského obrancu Milana Jurčinu do Washingtonu. Nemohol radšej zostať? Môže mu táto zmena prospieť alebo skôr uškodiť?
„Milan je mladý hokejista, má pred sebou veľkú budúcnosť. Určite sa bude zlepšovať, čím viac bude hrať. V Bostone nedostával príležitosť, vo Washingtone hrá pravidelne. Už z toho je zrejmé, že výmena mu prospeje. Želám mu to, lebo je to veľmi dobý chlapec.“
Ktoré mužstvo je pre vás prekvapením sezóny NHL?
„Pittsburgh. Na začiatku som nepomyslel, že im to pôjde tak úspešne ako doposiaľ. Majú mladé talentované mužstvo a môžu sa stále zlepšovať.“
Je to pravda, že vzhľadom na svoju výšku musíte mať výnimku hrať s dlhšími hokejkami, ako je povolených 173 centimetrov?
„Áno, mám také povolenie. Naozaj neviem, aká dlhá je moja hokejka. Povolenie som dostal už dávno spolu s ďalšími hráčmi, ktorí majú vyššiu postavu.“
Ruský útočník Alexander Ovečkin sa minulý týždeň po zápase vo Washingtone sťažoval, že ste ho na ľade „vygumovali“ - nedali ste mu priestor na streľbu. Spomínate si na zápas?
„Áno. Ak to naozaj povedal, tak len ocenil môj výkon. Nastupujem proti najlepším hráčom súpera a snažím sa za brániť im, aby ohrozili našu bránku. Každé striedanie je náročné fyzicky aj psychicky. Nie nadarmo sa hovorí, že úspech predstavuje tridsať percent práce a sedemdesiat percent sebavedomia.“
Niektoré kluby NHL v tejto zime pozývajú rodičov hráčov na zápasy NHL. Bol už na návšteve otec Zdeno, ktorý je vaším najväčším fanúšikom?
„Zatiaľ sa tak nestalo. Otec bol za mnou naposledy vo februári 2003, keď som mal premiéru v Zápase hviezd na Floride.“
Do Bostonu ste sa presťahovali po štyroch sezónach v Ottawe. V čom vidíte rozdiel medzi mestami?
„V kanadskom hlavnom meste bol hokej športom číslo jeden a každý zápas sme hrali pred vypredaným hľadiskom. Kanada je kolískou hokeja, to vidno na každom kroku. V americkom Bostone je to iné. Okrem hokeja sa tu hrá NBA, NFL, bejzbal. Záujem fanúšikov sa delí medzi niekoľko športov.“
Ako ste si privykli na nové prostredie?
„Boston je veľmi pekné mesto s bohatou históriou. Už som si zvykol, páči sa mi tu.“
Kde sa cítite doma? V rodnom Trenčíne, v Ottawe či v Bostone?
„Doma som tam, kde práve bývam. Takže teraz v Bostone. A keď letím na Slovensko, tak poviem, že idem domov do Trenčína.“
Na nedávnom All-Star Game v Dallase ste vyhrali súťaž o najtvrdšiu strelu. Namerali vám rýchlosť puku 100,4 míľ za hodinu. Vyšla vám strela alebo viete vypáliť puk ešte rýchlejšie?
„Na All-Star bola zábava, dobre som si oddýchol. Naša súťaž bola nabitá ostrostrelcami ako Sheldon Souray z Montrealu či Dion Phaneuf z Calgary. Načakal som, že môžem vyhrať. Strela mi vyšla, no musím povedať, že osobný rekord mám 104 míľ, čo je viac ako 175 kilometrov za hodinu.“
Čo vravíte na súčasný model zápasov NHL, keď sa najčastejšie stretávajú kluby z divízie, ale proti mužstvám z druhej konferencie hráte len raz alebo dokonca ani raz. Vyhovuje vám tento systém, či ste skôr za zmenu?
„Na cestovanie je to fajn, vzdialenosti sú krátke, ale z hľadiska zápasov to začína byť dosť jednotvárne. Myslím si, že aj fanúšikovia by privítali zmenu modelu.“
Na budúci mesiac oslávite tridsiate narodeniny. Plánujete väčšiu oslavu? Dokedy by ste chceli vydržať v NHL?
„Nijakú oslavu neplánujem, aj keď v ten deň - v nedeľu 18. marca - nehráme zápas. Doprajem si oddych. Keď som v sezóne 1997 - 98 vstúpil v tíme New York Islanders na ľad NHL, tak som nepremýšľal, či vydržím do tridsiatky. Ani teraz sa nezamýšľam, koľko rokov budem ešte hrať. Tvrdo na sebe pracujem, chcem sa stále zlepšovať. Sám som zvedavý, dokedy budem stačiť. Podstatné však je, aby som bol zdravý a mal z hokeja radosť.“
