Päťdesiatpäťročný Moravan FRANTIŠEK KOMŇACKÝ priviedol Ružomberok k historickému úspechu v existencii klubu. V uplynulom ročníku s ním vyhral titul majstra i Slovenský pohár.
V Lige majstrov však Liptáci skončili v treťom predkole a do skupinovej fázy sa nedostali. Po jesennej časti Corgoň ligy sú v redukovanej tabuľke na treťom mieste.
„V pondelok odchádzam do Rostova na záverečné rokovanie. Ak sa nič nepredvídané nestane, tak už tam aj ostanem. S tamojším prostredím som sa oboznámil začiatkom tohto roka, keď ma ruskí funkcionári pozvali k nim. Hovoril som vtedy aj s prezidentom klubu. Prvý raz sa mi ruská strana ozvala vlani v novembri.“
Bolo Rusko pre vás veľkým lákadlom?
„Áno. Nejdem totiž do neznámeho prostredia. V tejto krajine som prežil v minulosti niekoľko rokov. Poznám Rusov, ich povahu, mentalitu a tiež som mal možnosť hrávať s nimi v jednom mužstve. Myslím si, že dokážem odhadnúť ich schopnosti a možnosti. Rusi mjú od prírody danú predovšetkým vytrvalosť a odolnosť. Ak sa nám tieto vlastnosti podarí skĺbiť napríklad s českolu taktikou či schopnosťou improvizovať a dať hre nejaký systém, môže ísť o prospešnú symbiózu.“
Takže sa vlastne vraciate do krajiny svojich vysokoškolských rokov.
„Áno, v rokoch 1970 – 1974 som študoval na volgogradskom inštitúte ruský jazyk a literatúru.“
Znamená to, že s ruštinou by ste nemali mať problémy?
„Určite nemám nejaké ťažkosti, pokiaľ ide o dorozumenie sa. Lenže, aby bolo moje vyjadrovanie čisté, nejaký týždeň budem na to potrebovať. Futbalová terminológia však nie je zložitá ani obsažná. Keď som bol teraz v Rostove, overil som si, že v pohode sa dohovorím.“
S akými pocitmi opúšťate ružomberského úradujúceho majstra?
„Sú zmiešané. Za dvanásť mesiacov som v Ružomberku zažil veľa zaujímavého. Aj veľké sklamnia, ale hlavne obrovskú radosť. Spoznal som tu mnoho vynikajúcich futbalistov, obetavých funkcionárov a plejádu, najmä mládežníckych trénerov, ktorí v zložitých podmienkach pracujú zodpovedne a kvalitne.
Bolo rozhodovanie medzi slovenským a ruským futbalom ľahké?
„Nebolo jednoduché. Z Ružomberka ma totiž nikto nevyháňal. Mal som česť zoznámiť sa so spolumajiteľom klubu pánom Milanom Fiľom, ktorý svojou činnosťou, charizmou, ambíciami a vysokou náročnosťou je hnacím motorom ružomberského futbalu. Ja sám som ho požiadal o uvoľnenie z funkcie. Od rozrobenej práce sa neodchádza ľahko.“
Vašu stoličku zaujme tiež Moravan Petr Uličný. Hovorili s vami Ružomberčania o vašom nástupcovi?
„Áno, hovorili sme o tom s pánom Fiľom. On chcel, aby pokračoval český tréner. Zhodli sme sa na 'Péťovi' Uličnom. Dlhé roky ho osobne poznám a viem, že je to človek na svojom mieste. Čo sa týka charakterových vlastností i po odbornej stránke. Trénuje už pár desaťročí.“
